Malinová cesta (28) – Helgelandskysten Nord
Dnes bude možno veľký deň. Po troch týždňoch a 3,000 kilometroch od pristátia v Holandsku sa mi môže konečne podariť prekročiť polárny kruh. V noci som sa niekoľkokrát zobudil do krásneho rána pod modrou oblohou, pripravený pokračovať v ceste, len aby som zistil, že je ešte hlboká noc a môžem ďalej spať. Môj biorytmus je nejaký zmätený z toho večného svetla. Ale ráno nakoniec prišlo a bolo to jedno z tých nevídane pohľadnicovo slnečných… júúúj, dnes si budem konečne môcť veľa fotiť 🙂 …
…Veľa som raňajkoval tu na lúke pri mušlovej pláži, aby som nemusel obedovať a vládal celý deň. Dnes bude malinové severské leto…
…keďže ten kúsok cesty kde som spal bol z oboch strán prístupný len kompou, hneď po pár kilometroch ma čakal prístav. Mal som hodinu čas, tak som si zaobstaral veľa vody na letný deň a obzrel si miestny kostol. Neviem, či je ešte iná krajina na svete, kde si držia všetko tak dokonale vymaľované. Zriedka vidieť ošarpanú budovu, všetko od stodoly, dom, garáž, až po školy a kostoly je ako nové…
(P.S. …veľmi vám odporúčam pri cestovaní mať svoju platobnú kartu vždy na jednom mieste a nedávať si ju do iného vrecka, kam si ju nikdy nedávate. To bolo pár minút hrôzy pred obchodom v tak krásne začínajúci deň, keď som ju odrazu nevedel nájsť, pričom papierových peňazí som nemal dosť ani na preplávanie na kontinent. Nič sa nemení, stále som jediný člen tohto zájazdu, čo robí problémy… ale pomaly sa zlepšujem, naozaj. A dal som si facku, keď som ju našiel v tom nesprávnom vrecku.)
…ďalšia zaujímavosť bola, že presne v ten istý čas boli pripravené na odjazd kompy dve. Vbehol som bez rozmýšľania do tej kde šlo viac ľudí. No… nemáte na nich napísané kam idú ako na autobusoch MHD…
…toto bola naozaj krásna hodinová plavba, akurát že vôbec sme nesmerovali tam kam som chcel ísť… je to trochu zahanbujúce opýtať sa kapitána kam to vlastne plávame a mal som pocit, že asi idem navštíviť nejaký ostrov, ktorý som nemal na programe. No nebolo to až také zlé. Vysvetlil mi, že nakoniec doplávame aj tam kam chcem ísť, len som nasadol na kompu s medzizastávkami, zatiaľ čo tá druhá bola expres. Dnes sa cítim akýsi nespôsobilý veľkej cesty… čo som to ráno pojedol?… ale pomalá kompa sa mi páčila, zatáčala do malinkých dediniek odrezaných od sveta, vybral som si dobre (nevedome)…
…tam ďaleko vpredu pred nami pláva expres…
…konečná, vystupovať…
…čarovná cesta malinová…
…veľký vietor na veľkom moste…
…v ďalšom prístave z Levang do Nesna už Malinu všetci poznali. Tiahne s nami na sever zopár karavanov, ktoré sú všetky biele a rovnaké, veľa motorkárov, ktorých pomaly spoznávam, ale červený skúter si každý hneď zapamätá. A viete kto ma tu dobehol? Jaro s Jurom. Ja som si myslel, že už sú ďaleko predo mnou niekde na severe… ale na tejto ceste je vlastne jedno, či máte 125cc skúter, 1200cc mašinu, formulu, alebo karavan… aj tak ideme všetci na sever rovnako pomaly. A to je dobre, lebo taký sever je… neurýchlený…
…ďalšia kompa vzdialená asi 70km išla už za hodinu, čo taká Malina nevie a ani nechce stihnúť, tá ostala len pre Jara s Jurom na poriadnych motorkách. Ja som mohol ísť až oveľa neskôr nočnou kompou a tak som mal na tých 70km véééľa času…
…najlepšie na svete sú takéto lavičky, ku ktorým sa žiadne autá nedostanú, ale Malina áno…
…pekná toto bola cesta, pekná veru, nenadarmo o nej hovoria najkrajší roadtrip na svete…
…pomaly sa už zvečerievalo, teda bolo už asi 11 hodín, keď som dorazil do prístavu na poslednú dnešnú kompu…
…oblaky predvádzali rozprávkové divadlo na tomto mieste nie celkom obyčajnom, pretože…
…sme práve oboplávali značku severného polárneho kruhu! Tak sa to predsa podarilo…
…vylodili sme sa znovu na kúsku cesty neprístupnej z vnútrozemia. Už po pár kilometroch som zbadal pri fjorde pekný výbežok, asi nejaký starý prístav pre člny a založil na ňom tábor. Sme už nad polárnym kruhom a je 17. jún, takmer letný slnovrat, čo znamená, že slnko viac nezapadne.
…zaspomínal som si ako som počas svojich ciest Anglickom často blúdil tmou a snažil sa v nej objaviť vhodné miesto na prenocovanie. Aké je to teraz jednoduché. Je úplne jedno ako je neskoro, odteraz bude našu cestu sprevádzať slnko dňom i nocou. Takto sa teda začal náš polárny deň.