Ráno v Bergen som už celkom rád zo zajatia tejto lode a pani v kravate vystúpil. Splnil som si prvú úlohu – t.j. zaistiť si internet. Navštívil som turistické centrum a všimol som si, že toto už tiež prešlo kapitalistickou zmenou. Slečny mi na žiadnu turistickú otázku odpovedať nevedeli, úloha celého centra bola vlastne len predávať lístky na všemožné “guided tours”, “fjord experience”, “taste of Norway” atď. Ešteže som si sám v obchodnom centre našiel ten nórsky internet, snáď mi poradí. Malinu som zaparkoval rovno na námestí a kým som bol preč, vznikol okolo nej trh, kde mi padla do oka moja nová čiapka Ucholapka. A teraz už len s plnou nádržou, neobmedzeným internetom, novou čiapkou Ucholapkou a nekonečnými kilometrami hurá do fjordov. Read More

Je pondelok 27. júna. Polárny kruh som prekročil pred dvoma týždňami. Navigácia ma opustila predvčerom. Zadné koleso vyzerá stále horšie. Aj keď je nepochopiteľne horúco, sedím zababušený od hlavy po päty, inak by ma komáre zožrali zaživa. Celkovo je to situácia nie práve radostná, ale po posledných týždňoch sa to javí ako bežná realita každého dňa. Všetkú tú neistotu nahrádza krajina naokolo. Pod nohami biely piesok ľudoprázdnej pláže, okolo sa vežiace skaliská so snehovými čiapkami a z nich sa s hrmotom rútia vodopády 100, alebo 200, alebo 300 metrov? Ťažko to odhadnúť keď som taký malý oproti tomu všetkému. Hlavne je čas… vrátiť sa k svojim zápiskom a fotografiám, aby som ich pospájal do ďalšej časti denníka o cestách malinových. Read More

Tento článok je akési intermezzo medzi skončením mojej cesty po Britských ostrovoch a začiatkom cesty po našom krásnom kontinente. Zároveň je to časť nevyhnutná pre pochopenie celého toho šialenstva, ktoré má nasledovať. A to najlepšie je, že touto časťou preskakujeme 3 posledné týždne môjho života v Londýne, čím sa dostávame takmer až do súčasnosti a tak bude z tohto blogu to čo som odzačiatku chcel… real-time denník, ktorý budem písať bez toho aby som sám tušil čo bude zajtra! Ale najprv sa teda pozrime čo sa udialo počas tých posledných 3 týždňov čakania na slobodu neďaleko Londýna. Read More

Ďalšia cesta na juh bola jedným z tých horších zážitkov. Bolo to 800 alebo 900 kilometrov. Väčšinou pršalo. Takže ani obrázkov sa veľa nepodarilo. Bez tých vyhrievaných riadítok z Londýna by som to asi ani nezvládol. Aj Malina dostala zabrať. Niekedy sme nezastavili aj niekoľko hodín. A keď aj zastavili, tak len napiť sa, nezmoknúť a frčať ďalej. Musel som tu cestu zvládnuť za dva dni. Musel som sa totiž vrátiť do Londýna dokončiť svoje projekty v práci predtým, než ma pustia na slobodu a začne tá naozajstná cesta malinová… Read More

Už som počas tejto cesty zažil všeličo, ale po návrate z Noss ma prvýkrát pochytila skľúčenosť. Nemôžem totižto pokračovať na sever. Žiadna loď ďalej nepremáva. Bojoval som s týmto problémom dlhé týždne, obvolával lodné spoločnosti a prístavy, ale aj posledná nákladná loď, ktorá zvykla brať pasažierov do Nórska, s tým skončila. Niekedy dávno plával trajekt z Lerwicku do Bergen v Nórsku… neexistuje. Trajekt z Newcastle do Stavanger, ktorý ročne prepravil 20,000 turistov, zrušili cez finančnú krízu pre stratovosť. Norrona plávajúca z Dánska na Faerské ostrovy a na Island sa zvykla zastaviť na severe Škótska a dokonca aj v Lerwicku, ale prišla finančná kríza a obe zastávky sa zrušili. Shetlandy a celé Škótsko tak ostalo úplne odrezané od severného sveta a márne každý rok bojuje o obnovenie aspoň jednej z liniek. Aj moja cesta tým utrpela ťažkú ranu. Ak chcem pokračovať ďalej na sever, musím ísť ďaleko ďaleko na juh, preplaviť sa cez kanál na kontinent a až potom pokračovať v ceste. Read More