Ponížili lásku na sex a priateľstvo na fejsbukový lajk. Hľadaj šťastie v instantnom svete, kúp si niečo, zaži pocit šťastia. Zažeň pocit hladu, smradu, samoty, hľadaj pocit pohodlia, mäkka a istoty,… pocity, pocity, nadradené nad city. Dnes som si vybral byť tu pri jazere bez ničoho a sám. Je ticho, hladina je veľké zrkadlo a len niekedy sa vzduchom zachveje dlhé hrmenie vzdialenej búrky. Nikto tu nie je a nikto nepríde. V Laponsku už pár dní nemám spojenie so svetom. Robím zlobu… mal by som behať po meste, kupovať drinky dievčatám s rúžom na perách, zabávať okolie historkami a tešiť sa z priazne okolia. Ja už nechcem, nechajte mi moje ticho, ja som tu rád sám… Read More

Priďaleko od civilizácie, malá drevenica uprostred lesa s trávou na streche mala na dverách tú najmenej očakávanú tabuľku “Turistické informácie”. Vošiel som dnu a rýchlo za sebou zavrel, aby nenalietali komáre. Bola tam len tma, ticho a vôňa dreva. A ešte stôl a na ňom 4 knihy… vlastne tá istá vo Fínštine, Nemčine, Francúzštine a Angličtine. Pri nich drevená tabuľka hovorí: “Správa lesa a parku zozbierala príbehy pastierov, ktorí prichádzali na zhromaždenia sobov sem na Sallivaaran. Príjemné čítanie.”

Read More

Tak si choď a trp, buď sám, celkom sám. Vybral si si tak. Je mokro. Naokolo nekonečná bažina, drobný hustý dážď, vlhký riedky les a miliarda komárov náhodne sa pohybujúcich vzduchom difúznym pohybom, narážajúcich do očí, hryzavých, vysávajúcich energiu kúsok po kúsku. Niečo šramotí v stromoch a rúti sa sem. Dva soby vybehli na chodník, zastavili a pozerajú ako sa týmto obojživelným lesom brodím do vlastného šialenstva až na Sallivaaran.

Read More

Aby sme nežili len v online svete lajkov, sietí a sharovačiek, tak vás všetkých pozývam na živé malinové stretnutie do Čajovne za siedmimi horami v Liptovského Hrádku… štvrtok 9. februára… Read More

 Už je čas ísť. Pomaly sa končí júl a s ním aj krátke leto nad polárnym kruhom. Po dvoch mesiacoch sa mi veľmi nechce opustiť Nórsko, už som si naň zvykol. Naučil som sa ako si spraviť dobrú rybaciu polievku, že k čaju sú najlepšie keksy Bixitky a všetky tie malé drobnosti, vďaka ktorým som si tu vytvoril malý pojazdný domov na jedno leto. Ale najviac mi budú chýbať tie miesta kde som sa v noci ukladal spať… vždy s výhľadom na more, vo vzduchu voňavom od oceánu bez prachu a rachotu ulíc miest. A teraz, po 50 svetlých nociach, po prvý krát opúšťam oceán. Biele veľryby sa ešte stále pasú všade naokolo. Zakýval som im a vrčal preč, na juh, do sveta nekonečných lesov, do Laponska…

Read More