Pán umelec Pentti Ikäheimonen mi nalial pomarančový džús vo svojom ateliéri s ligotajúcou sa dlážkou a luxusnými kreslami. Nevie jazyky, a tak mi rozpráva po fínsky, veľmi pomaly a zrozumiteľne. Nie, z ugrofínskej jazykovej vetvy nerozumiem nič, ale chápem. Teto zámok s parkom a jazerom, to je jeho ateliér. Tu nebýva, len maľuje. Zavolal, Read More

Varujú ma pred premnoženými medveďmi, už nie je viac bezpečné spať vonku. Toto je ich les, ich tajga. Preto každý večer chodím dlhé kilometre cez les do drevených zrubov, kde môžem v bezpečí vzbudzovať zvedavosť medvedích nosov svojimi konzervami s tuniakom. Aj dnes som tak išiel na noc hlbokým lesom, keď sa oproti mne, Read More

50 nocí nezapadlo slnko. Ešte včera sa pomaly kĺzalo nocou nad vodou a po kúskoch presvitalo pomedzi borovice. Ale čím ďalej od severu, tým klesá nižšie, až raz nevyhnutne príde noc, keď zapadne príliš hlboko pod korene v zemi a zostane len tma, aby trápila. Bol to jeden krásny polárny deň, bez strachu z, Read More

Priďaleko od civilizácie, malá drevenica uprostred lesa s trávou na streche mala na dverách tú najmenej očakávanú tabuľku “Turistické informácie”. Vošiel som dnu a rýchlo za sebou zavrel, aby nenalietali komáre. Bola tam len tma, ticho a vôňa dreva. A ešte stôl a na ňom 4 knihy… vlastne tá istá vo Fínštine, Nemčine, Francúzštine, Read More

Tak si choď a trp, buď sám, celkom sám. Vybral si si tak. Je mokro. Naokolo nekonečná bažina, drobný hustý dážď, vlhký riedky les a miliarda komárov náhodne sa pohybujúcich vzduchom difúznym pohybom, narážajúcich do očí, hryzavých, vysávajúcich energiu kúsok po kúsku. Niečo šramotí v stromoch a rúti sa sem. Dva soby vybehli na, Read More

 Už je čas ísť. Pomaly sa končí júl a s ním aj krátke leto nad polárnym kruhom. Po dvoch mesiacoch sa mi veľmi nechce opustiť Nórsko, už som si naň zvykol. Naučil som sa ako si spraviť dobrú rybaciu polievku, že k čaju sú najlepšie keksy Bixitky a všetky tie malé drobnosti, vďaka ktorým, Read More