Letný slnovrat. Polárny deň dosiahol svoj vrchol a s ním aj zubaté chladné leto. Očakávam, že drsné počasie ma vyženie z vrcholu rýchlo, ak ma tam vôbec pustí. Búrky sa vynárajú spoza ostrých štítov veľmi rýchlo a tie na severe netreba podceňovať. Skaly sú chladné a klzké, vietor, chlad a dážď sa nepýtajú, či, Read More

Obkolesené štítmi, ktoré si pamätajú čas, keď na Zemi nebol život. V hlbokom fjorde, ktorý kameň po kameni trpezlivo okresali ľadovce skrz veky. Bez developerov, investorov a bez hodnotenia ekonomickej situácie príroda nespútaná sama postavila krajinu, ktorá spĺňa všetky predpoklady pre ľudské označenie “krásna”. Niekde na našej púti vekmi sme dostali do vienka schopnosť vnímať, Read More

Kosatky plávajúce popri pobreží Lofotských ostrovov

Leto sa teší z prvých júnových horúčav, keď hľadám cestu na Munkebu. Otvárajú sa kúpaliská, psi sa schovávajú do tieňa pod zelenými jabloňami a prvé búrky na nich ceria zuby. Ale nie tu, nie na Munkebu. Len dlhá snehová pláň a piskot ľadového vetra mi robí spoločnosť tu na severe. Ťažký mrak sa snaží, Read More

Po prvýkrát v živote som dostal možnosť rozprávať na veľkom pódiu pred publikom a kamerami a hlavne rozprávať sám za seba, bez tlaku akejkoľvek korporácie na drobné či väčšie klamstvá v záujme získania novej zákazky, či prístupu k rozpočtu klienta. Toto je malinový príbeh taký aký naozaj je.

Na ostrove Værøy cez leto neplynie čas. Len sa tak nenápadne posúva, aby sa nepovedalo. Nestmieva sa, nebrieždi sa, nezačína a nekončí pracovná doba, ticho rána sa nemení na ranný zhon, stále je rovnako ticho, nič sa nemení, len chumáče oblakov sa menia na vrcholkoch útesov. Rybárske člny prichádzajú a odchádzajú cez deň aj uprostred, Read More

Hneď ako som na konci mája dostal správy, že na cestách už nie je sneh, naložil som opäť svoj svet na Malinu a odišiel na sever. Tak veru, aj toto leto som strávil nad polárnym kruhom. Tentokrát bez hľadania samého seba, začínania nového života, či iných cieľov hĺbavo filozofických… teraz odchádzam v súlade so, Read More

Niekedy sa ma pýtajú ako som nabral odvahu vydať sa sám na dlhú cestu. Niekedy zase kde som na to nabral čas a peniaze. Inokedy koľko som minul a či mám sponzora. Tí čo už vedia viac sú zvedaví na môj biznis a tí čo vedia menej zas prečo som vôbec odišiel z dobrej, Read More

Dni ubiehali ako kríže pri ceste a každým jedným som sa ocitol ďalej na juhu. Ale len o kúsok, lebo Malina ide pomaly. Bol vrchol leta, polia horeli horúčavou a moja arktická výbava s hrubými rukavicami a šálmi pôsobila komicky. Trpel som na neduhy našich južných krajov ako čierne noci, ploty a súkromné pozemky,, Read More

  Streda, 30 Máj 2012 23:30 Vyrážame proti noci. Po slovenských cestách sa neodvážim jazdiť cez deň v plnej premávke. Prvý cieľ je ostrov Vaeroya, 3200km vzdialený.

Ľudia sa v noci zmenia. Zo vševedomých právnikov a konzultantov, z citlivých umelcov i z ľahkomyselných bankárov zostanú len šedé siluety unavených tiel so zmyslami tak slabými, že nedovidia na koniec ulice ani za pomoci pouličných lámp. Aj vnútri zoslabnú. Majú chuť sa na niekoho namačkať v posteli a tí čo sa nemajú na, Read More

Pán umelec Pentti Ikäheimonen mi nalial pomarančový džús vo svojom ateliéri s ligotajúcou sa dlážkou a luxusnými kreslami. Nevie jazyky, a tak mi rozpráva po fínsky, veľmi pomaly a zrozumiteľne. Nie, z ugrofínskej jazykovej vetvy nerozumiem nič, ale chápem. Teto zámok s parkom a jazerom, to je jeho ateliér. Tu nebýva, len maľuje. Zavolal, Read More

Varujú ma pred premnoženými medveďmi, už nie je viac bezpečné spať vonku. Toto je ich les, ich tajga. Preto každý večer chodím dlhé kilometre cez les do drevených zrubov, kde môžem v bezpečí vzbudzovať zvedavosť medvedích nosov svojimi konzervami s tuniakom. Aj dnes som tak išiel na noc hlbokým lesom, keď sa oproti mne, Read More

50 nocí nezapadlo slnko. Ešte včera sa pomaly kĺzalo nocou nad vodou a po kúskoch presvitalo pomedzi borovice. Ale čím ďalej od severu, tým klesá nižšie, až raz nevyhnutne príde noc, keď zapadne príliš hlboko pod korene v zemi a zostane len tma, aby trápila. Bol to jeden krásny polárny deň, bez strachu z, Read More

Ponížili lásku na sex a priateľstvo na fejsbukový lajk. Hľadaj šťastie v instantnom svete, kúp si niečo, zaži pocit šťastia. Zažeň pocit hladu, smradu, samoty, hľadaj pocit pohodlia, mäkka a istoty,… pocity, pocity, nadradené nad city. Dnes som si vybral byť tu pri jazere bez ničoho a sám. Je ticho, hladina je veľké zrkadlo, Read More

Tak si choď a trp, buď sám, celkom sám. Vybral si si tak. Je mokro. Naokolo nekonečná bažina, drobný hustý dážď, vlhký riedky les a miliarda komárov náhodne sa pohybujúcich vzduchom difúznym pohybom, narážajúcich do očí, hryzavých, vysávajúcich energiu kúsok po kúsku. Niečo šramotí v stromoch a rúti sa sem. Dva soby vybehli na, Read More

 Už je čas ísť. Pomaly sa končí júl a s ním aj krátke leto nad polárnym kruhom. Po dvoch mesiacoch sa mi veľmi nechce opustiť Nórsko, už som si naň zvykol. Naučil som sa ako si spraviť dobrú rybaciu polievku, že k čaju sú najlepšie keksy Bixitky a všetky tie malé drobnosti, vďaka ktorým, Read More

Po dvoch mesiacoch od vylodenia na juhu Nórska sme už celkom na konci, tam na chvostíku krajiny, na hranici s Ruskom. V ubytovni, kam som sa núdzovo evakuoval po trojdňovej víchrici, som si opral veci a poriadne sa vykúpal, takže sa cítim neobvykle čisto a voňavo vzhľadom na svoj momentálny životný štýl. Dokonca som, Read More

Sú dni, na ktoré sa nezabúda. Tie ktoré rozdelia život na “pred” a “po”. A teraz ma mal postretnúť práve taký. Dobre si to pamätám. Ten bláznivý dážď, kvíliaci vietor, tá skaza, bezradnosť a koniec. Keď sa nado mnou obloha uzavrela a spustil sa lejak, bolo už neskoro na útek. Nebol som dosť rýchly., Read More

Sú to už tri týždne čo nezapadlo slnko, ani v noci, ani sa len neskrylo za oblaky, svet bol letný a jasný. To sú časy, keď sa vám zdá, že to nikdy neskončí, že tu navždy bude len nekonečná cesta ďalej svojou rozprávkovou pustatinou. A potom som uvidel satelitnú mapu. Búrky. Idú z juhu., Read More

  Písal som si cestou poznámky. Čokoľvek čo mi napadlo, lebo som mal pocit, že mám možnosť vidieť svet z iného pohľadu ako počas bežných pracovných dní, do ktorých bol doteraz môj život zamotaný na nerozuzlenie. Táto ma napadla pri obede na lavičke pri obrázkovom fjorde. Listoval som si v nedávnych fotkách z Londýna, Read More

Kam až siahajú nekonečné cesty? Do nekonečna, alebo len k cieľom, ktoré sa nám zdajú príliš vzdialené? Ako sa len s nami dokáže hrať naša myseľ, aká je naprogramovaná myslieť zaužívanými cestami spoločnosti. Niečo je ďaleko, niečo je drahé, to sa má robiť tak a to sa robiť nemá, spoločnosť všetko vie, dodá pravidlá, Read More

09 júl 2011 Za posledné dva mesiace som si na ceste prežil všeličo. Búrky a nekonečné lejaky, strastiplný prvý defekt, vybitú batériu, zimy, horúčavy, omrzliny aj spáleniny. Cez to všetko som sa dostal a išiel ďalej, to všetko bolo vpodstate očakávané na ceste takéhoto druhu. Ale teraz, teraz som prvýkrát pocítil úzkosť. Je to, Read More

Pred šiestimi týždňami som opustil Britániu, aby som sa vybral na sever. Tak ďaleko na sever ako je to len možné, do sveta prázdnoty, chladu, opustenosti a nekonečnej prírodnej krásy. A dnes, práve dnes, sa to podarí. Budem vám málo rozprávať, pretože niet slov, ktoré by vedeli opísať čo som videl, ukážem vám obrázky,, Read More

Prišiel náš čas. Odchádzame ďalej na sever. Až celkom najviac na sever celého sveta. Moja mapa oblakov hlási, že na niekoľko dní tam bude počasie zlúčiteľné s prežitím na skútri. To je dosť kritické v takejto zemepisnej šírke, nechcem veru okúsiť ľadový dážď nad 70 rovnobežkou. Tých niekoľko slnečných dní musíme využiť taká príležitosť, Read More