Vstal som ešte za svitania, zbalil stan a vydal sa na cestu. Chladný ranný vietor ma rýchlo prebral z neprebudeného oťapenia. Podľa predpovede som mal hodinu náskok pred silným lejakom, ktorý sa blížil od mora a mal počas dňa ovládnuť celé ostrovy. Mal som jedinú možnosť. Byť rýchlejší. Na dážď som síce vybavený a dokonca v ňom jazdím rád, ale ísť v ňom 500km by bolo nad moje schopnosti. Read More
Ešte sa celkom nerozbrieždilo, keď sa v kuríne, v stajni, dielni, aj kúpeľni rozkikiríkali kohúty. Farmár sa s dvoma foxteriérmi vybral na prechádzku, aby povyberal poplatok za prenocovanie. Vystrčil som nos zo stanu a vyrochnil sa zo spacáka do mrazivého rána. Okolo mňa sa pomalými zombie-pohybmi plížili ospalí turisti, väčšina sa už balila na celodennú túru. V ružovom svetle nového rána som sa poobzeral po krajine kam som uprodred noci dovrčal, krajine legiend, nadprirodzených bytostí a mýtov starších než hory samotné… Read More
For few minutes the rising sun kissed the morning landscape and disappeared behind thick curtain of clouds…
…in the middle of strange northern desert I was grabbed by creepy feeling of infinity…
…herds of sheep were spreading noises of ringing bells across the valley…
…the sky got darker and the first drops of rain were chasing me as I was climbing uphill through an old mountain pass…
…every time I stopped, the rain caught me up…
…the road had no name or number, only a small sign for tourists congratulates me for climbing up on the top of the highest pass in Wales, where 100 years ago Aston Martin tested their first models…
…hours and hours of riding through the grassy desert, forgotten roads of Snowdonia…
…surrounded by cold northern winds soaked with salty smells of the sea and my own infinity…
…I found civilisation after 5 hours near lake of Bala…
…lonely forgotten roads turned into B-roads, our speed increased and far behind us we left the rainy clouds, filled the tank for £10…
…and after just one break by the fields…
…and after 12 hours ride we made it all the way back to London, exhausted and happy.
Keď ide o poznávanie, cestovanie, dobrodružstvo, tak mám sklony ísť až na hranicu svojich možností… a ešte kúsok ďalej. Inak si neviem vysvetliť, prečo som si v ten piatkový večer nakreslil na mapu čiaru dlhú niečo cez 500 km a rozhodol sa túto cestu absolvovať za jediný deň … a samozrejme ako vždy na Vespe, po bočných cestách. Tentokrát to nemal byť bežný relaxačný výlet bez cieľa, ale skutočná výprava na najkrajšiu cestu ostrovov A4086 v srdci národného parku Snowdonia v severnom Walese. Nebol som si istý, či som tentokrát svoj vzdialenostný limit tak trochu neprešvihol…
Piatkové pracovné stretnutie ďaleko na juhu v mestečku Andover, to je ako pozvánka na víkend mimo mesta. Preštudoval som si mapu, nakreslil pár myslených čiar po pobreží a zastavil sa niekde tam ako začína Dorset, na ostrove Isle of Wight. Už dávno som sa naň chystal, páčilo sa mi ako ho domáci nazývali “THE island”, akoby to bol nejaký tajný ostrov strašidiel, duchov a bláznivých vedeckých pokusov. Zbalil som stan, kefku a nechal si ešte trošku miesta kam namačkám oblek po mítingu… Read More
Nie je na tom nič zvláštne, že MET – metereologický ústav v UK sa pomýli. Aj tentokrát sa im podarilo. Ich sľuby tropického suchého víkendu utrpeli ťažké pochybnosti keď som sa uprostred noci prebral na zvuk drobných kvapiek dažďa. Vystrčil som hlavu zo spacáku. Všetko sa vznášalo v riedkej hmle, končiare hôr boli ponorené v oblakoch. Zachuchlil som sa ešte hlbšie a čakal, že táto prehánka rýchlo prejde. No dážď silnel a silnel, až sa premenil na výdatný zlievak, ktorému hrdinská vodotesnosť spacáku viac nedokázala odolávať a musel som vyliezť. Read More
Bolo horúce slnko-seno-jahodové leto, blížil sa zriedkavo voľný víkend, tak som si na mapu kreslil čiaru po dedinských cestách od Londýna smerom na zapád. Dosť mi za rok narástli krídelká, preto sa mi ceruzka zastavila až keď som od oka odhadol svoju najnovšiu cestu na 300km jednosmerne. Cieľ sa nachádzal uprostred zeleno vyznačenej plochy národného parku Brecon Beacons vo Walese. Hodil som do kufra spacák, zubnú kefku a v skoré sobotné ráno sa vydal na cestu… Read More
Teplóóó, Londýn zasiahla vlna horúčav a najlepšie na svete je momentálne to, že mám skúter. Žiadne preplnené vlaky k moru, parky napraskané rozhorúčenov populáciou a spotené metro… nene, pre mňa prišiel čas naskočiť na skúter a ísť do polí… Read More
Hot hot hot… heatwave struck the city of London and that is the time when you are the happiest person to have a scooter. No crowded trains to the seaside, parks swarming with overheating population or sweaty tube lines and buses… it was time to jump on the scooter and ride anywhere… no destination, just roaming the country…
…this is what scooters where built for…
…riding along the narrow roads accross the countryside in the heat…
…nothing between you and the beautiful smell of grain…
…I wasn’t heading anywhere, I just kept riding aimlessly, stopping on few nice places and making some “promo” shots…
(apologies for narcissism :P)
…I waited for the sun to set down below the horizont with a good book and only then headed back to London in the dark.
%%CONTENT%%