|
|
Page 1 of 912345...»Last »
Ľudia sa v noci zmenia. Zo vševedomých právnikov a konzultantov, z citlivých umelcov i z ľahkomyselných bankárov zostanú len šedé siluety unavených tiel so zmyslami tak slabými, že nedovidia na koniec ulice ani za pomoci pouličných lámp. Aj vnútri zoslabnú. Majú chuť sa na niekoho namačkať v posteli a tí čo sa nemajú na koho prepadnú do depresie zo samoty. Všemohúci človek a obyčajná tma sa smeje z jeho bezbrannosti. To všetko som nezažíval za tých 6 týždňov polárneho dňa. A teraz ma trajket vysadil uprostred noci v neznámom meste, nevidím nič a viac ako cez deň mi vadí, že ma nikto nečaká…
Continue reading…
Pán umelec Pentti Ikäheimonen mi nalial pomarančový džús vo svojom ateliéri s ligotajúcou sa dlážkou a luxusnými kreslami. Nevie jazyky, a tak mi rozpráva po fínsky, veľmi pomaly a zrozumiteľne. Nie, z ugrofínskej jazykovej vetvy nerozumiem nič, ale chápem. Teto zámok s parkom a jazerom, to je jeho ateliér. Tu nebýva, len maľuje. A zavolal ma dnu, lebo veľa ľudí sem, 5km po lesnej ceste, nepríde, tobôž nie na skútri a určite nie až z Londýna. Poukazuje mi všetky izby a obrazy, pochválim a odchádzam sa utáboriť k jazeru, ktoré mi označil na mape. Po celodennej jazde na prachovej ceste sa neviem dočkať tej sprchy a sauny čo tam mám nájsť. Pred domom zaparkoval luxusný mercedes, z ktorého vystúpila jeho manželka s veľkým klobúkom a hneď mi stručnou angličtinou vysvetlila, že som určite zablúdil a k ceste sa dostanem tamtým smerom… To bol posledný zážitok z fínskeho lesa. Nakoniec sme prišli do mesta…
Continue reading…
Varujú ma pred premnoženými medveďmi, už nie je viac bezpečné spať vonku. Toto je ich les, ich tajga. Preto každý večer chodím dlhé kilometre cez les do drevených zrubov, kde môžem v bezpečí vzbudzovať zvedavosť medvedích nosov svojimi konzervami s tuniakom. Aj dnes som tak išiel na noc hlbokým lesom, keď sa oproti mne znenazdajky vynorila postava so širokým klobúkom. Spotený a unavený, obklopený húfom komárov ako prízrak z bažiny sa ma opýtal ako ďaleko je k ceste. “Už len hodinu.” ani mi nechcel veriť, že tak blízko a ukázal mi na mape ako putuje už 6 dní ďaleko z ruskej strany lesa, kam nevedie žiadna cesta…
Continue reading…
50 nocí nezapadlo slnko. Ešte včera sa pomaly kĺzalo nocou nad vodou a po kúskoch presvitalo pomedzi borovice. Ale čím ďalej od severu, tým klesá nižšie, až raz nevyhnutne príde noc, keď zapadne príliš hlboko pod korene v zemi a zostane len tma, aby trápila. Bol to jeden krásny polárny deň, bez strachu z večera, bez ťiaže noci a všetkých problémov s ňou spojených ako chlad, temno a nutnosť schovávať sa pred ňou do akejkoľvek formy ubytovania. Teraz sa budem musieť naučiť prežiť v tme…
Continue reading…
Ponížili lásku na sex a priateľstvo na fejsbukový lajk. Hľadaj šťastie v instantnom svete, kúp si niečo, zaži pocit šťastia. Zažeň pocit hladu, smradu, samoty, hľadaj pocit pohodlia, mäkka a istoty,… pocity, pocity, nadradené nad city. Dnes som si vybral byť tu pri jazere bez ničoho a sám. Je ticho, hladina je veľké zrkadlo a len niekedy sa vzduchom zachveje dlhé hrmenie vzdialenej búrky. Nikto tu nie je a nikto nepríde. V Laponsku už pár dní nemám spojenie so svetom. Robím zlobu… mal by som behať po meste, kupovať drinky dievčatám s rúžom na perách, zabávať okolie historkami a tešiť sa z priazne okolia. Ja už nechcem, nechajte mi moje ticho, ja som tu rád sám…
Continue reading…
Priďaleko od civilizácie, malá drevenica uprostred lesa s trávou na streche mala na dverách tú najmenej očakávanú tabuľku “Turistické informácie”. Vošiel som dnu a rýchlo za sebou zavrel, aby nenalietali komáre. Bola tam len tma, ticho a vôňa dreva. A ešte stôl a na ňom 4 knihy… vlastne tá istá vo Fínštine, Nemčine, Francúzštine a Angličtine. Pri nich drevená tabuľka hovorí: “Správa lesa a parku zozbierala príbehy pastierov, ktorí prichádzali na zhromaždenia sobov sem na Sallivaaran. Príjemné čítanie.”
Continue reading…
Tak si choď a trp, buď sám, celkom sám. Vybral si si tak. Je mokro. Naokolo nekonečná bažina, drobný hustý dážď, vlhký riedky les a miliarda komárov náhodne sa pohybujúcich vzduchom difúznym pohybom, narážajúcich do očí, hryzavých, vysávajúcich energiu kúsok po kúsku. Niečo šramotí v stromoch a rúti sa sem. Dva soby vybehli na chodník, zastavili a pozerajú ako sa týmto obojživeľným lesom brodím do vlastného šialenstva až na Sallivaaran. Je noc a ľudia na juhu spia v mäkkých posteliach, sedia v čistých izbách s bielymi stenami pri svetle blikotavej obrazovky vysielajúcej tisíc reklám. Sledujú sny o šťastí s najlacnejším paušálom a istote stabilného vzťahu pri používaní skvelého deodorantu. A tu sa šmýkajú a praskajú vlhké brvná nad bažinou. Možno je hlboká a zradná, plná hnijúcich tiel utopenej zveriny…
Continue reading…
Aby sme nežili len v online svete lajkov, sietí a sharovačiek, tak vás všetkých pozývam na živé malinové stretnutie do Čajovne za siedmimi horami v Liptovského Hrádku… štvrtok 9. februára…
Continue reading…
Page 1 of 912345...»Last »
|
News "Rozhovor k festivalu Envirofilm... "Enviromagazín 2/2012"
V piatok 18. mája sa vidíme v Banskej Bystrici v "Záhrade" - Centre nezávislej kultúry - v rámci festivalu Envirofilm...
Rozhovor v Liptovských Novinách k výstave v Čajovni za 7 horami... Rozhovor
|
English 
Slovensky 
6092
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Holandsko
Nemecko
Nórsko
Anglicko
Škótsko
