Po dvoch mesiacoch od vylodenia na juhu Nórska sme už celkom na konci, tam na chvostíku krajiny, na hranici s Ruskom. V ubytovni, kam som sa núdzovo evakuoval po trojdňovej víchrici, som si opral veci a poriadne sa vykúpal, takže sa cítim neobvykle čisto a voňavo vzhľadom na svoj momentálny životný štýl. Dokonca som, Read More

There are some days you will never forget. Those that split your life into “before” and “after”. One of those days had been awaiting me. I remember it well. The silly rain, squealing wind, the destruction, the despair, the end. When the skies closed above me and the downpour started it was too late. I wasn’t quick enough to run. I stopped, pitched my tent, hid inside and waited. Hours passed and nothing changed. A day passed, two days passed and the storm only got stronger. That is when it began…

Sú dni, na ktoré sa nezabúda. Tie ktoré rozdelia život na “pred” a “po”. A teraz ma mal postretnúť práve taký. Dobre si to pamätám. Ten bláznivý dážď, kvíliaci vietor, tá skaza, bezradnosť a koniec. Keď sa nado mnou obloha uzavrela a spustil sa lejak, bolo už neskoro na útek. Nebol som dosť rýchly., Read More

Sú to už tri týždne čo nezapadlo slnko, ani v noci, ani sa len neskrylo za oblaky, svet bol letný a jasný. To sú časy, keď sa vám zdá, že to nikdy neskončí, že tu navždy bude len nekonečná cesta ďalej svojou rozprávkovou pustatinou. A potom som uvidel satelitnú mapu. Búrky. Idú z juhu., Read More