Letný slnovrat. Polárny deň dosiahol svoj vrchol a s ním aj zubaté chladné leto. Očakávam, že drsné počasie ma vyženie z vrcholu rýchlo, ak ma tam vôbec pustí. Búrky sa vynárajú spoza ostrých štítov veľmi rýchlo a tie na severe netreba podceňovať. Skaly sú chladné a klzké, vietor, chlad a dážď sa nepýtajú, či, Read More

Obkolesené štítmi, ktoré si pamätajú čas, keď na Zemi nebol život. V hlbokom fjorde, ktorý kameň po kameni trpezlivo okresali ľadovce skrz veky. Bez developerov, investorov a bez hodnotenia ekonomickej situácie príroda nespútaná sama postavila krajinu, ktorá spĺňa všetky predpoklady pre ľudské označenie “krásna”. Niekde na našej púti vekmi sme dostali do vienka schopnosť vnímať, Read More

Kosatky plávajúce popri pobreží Lofotských ostrovov

Leto sa teší z prvých júnových horúčav, keď hľadám cestu na Munkebu. Otvárajú sa kúpaliská, psi sa schovávajú do tieňa pod zelenými jabloňami a prvé búrky na nich ceria zuby. Ale nie tu, nie na Munkebu. Len dlhá snehová pláň a piskot ľadového vetra mi robí spoločnosť tu na severe. Ťažký mrak sa snaží, Read More

Po prvýkrát v živote som dostal možnosť rozprávať na veľkom pódiu pred publikom a kamerami a hlavne rozprávať sám za seba, bez tlaku akejkoľvek korporácie na drobné či väčšie klamstvá v záujme získania novej zákazky, či prístupu k rozpočtu klienta. Toto je malinový príbeh taký aký naozaj je.

Na ostrove Værøy cez leto neplynie čas. Len sa tak nenápadne posúva, aby sa nepovedalo. Nestmieva sa, nebrieždi sa, nezačína a nekončí pracovná doba, ticho rána sa nemení na ranný zhon, stále je rovnako ticho, nič sa nemení, len chumáče oblakov sa menia na vrcholkoch útesov. Rybárske člny prichádzajú a odchádzajú cez deň aj uprostred, Read More

Hneď ako som na konci mája dostal správy, že na cestách už nie je sneh, naložil som opäť svoj svet na Malinu a odišiel na sever. Tak veru, aj toto leto som strávil nad polárnym kruhom. Tentokrát bez hľadania samého seba, začínania nového života, či iných cieľov hĺbavo filozofických… teraz odchádzam v súlade so, Read More

  Streda, 30 Máj 2012 23:30 Vyrážame proti noci. Po slovenských cestách sa neodvážim jazdiť cez deň v plnej premávke. Prvý cieľ je ostrov Vaeroya, 3200km vzdialený.

Po dvoch mesiacoch od vylodenia na juhu Nórska sme už celkom na konci, tam na chvostíku krajiny, na hranici s Ruskom. V ubytovni, kam som sa núdzovo evakuoval po trojdňovej víchrici, som si opral veci a poriadne sa vykúpal, takže sa cítim neobvykle čisto a voňavo vzhľadom na svoj momentálny životný štýl. Dokonca som, Read More

Sú dni, na ktoré sa nezabúda. Tie ktoré rozdelia život na “pred” a “po”. A teraz ma mal postretnúť práve taký. Dobre si to pamätám. Ten bláznivý dážď, kvíliaci vietor, tá skaza, bezradnosť a koniec. Keď sa nado mnou obloha uzavrela a spustil sa lejak, bolo už neskoro na útek. Nebol som dosť rýchly., Read More

Sú to už tri týždne čo nezapadlo slnko, ani v noci, ani sa len neskrylo za oblaky, svet bol letný a jasný. To sú časy, keď sa vám zdá, že to nikdy neskončí, že tu navždy bude len nekonečná cesta ďalej svojou rozprávkovou pustatinou. A potom som uvidel satelitnú mapu. Búrky. Idú z juhu., Read More

  Písal som si cestou poznámky. Čokoľvek čo mi napadlo, lebo som mal pocit, že mám možnosť vidieť svet z iného pohľadu ako počas bežných pracovných dní, do ktorých bol doteraz môj život zamotaný na nerozuzlenie. Táto ma napadla pri obede na lavičke pri obrázkovom fjorde. Listoval som si v nedávnych fotkách z Londýna, Read More

Kam až siahajú nekonečné cesty? Do nekonečna, alebo len k cieľom, ktoré sa nám zdajú príliš vzdialené? Ako sa len s nami dokáže hrať naša myseľ, aká je naprogramovaná myslieť zaužívanými cestami spoločnosti. Niečo je ďaleko, niečo je drahé, to sa má robiť tak a to sa robiť nemá, spoločnosť všetko vie, dodá pravidlá, Read More

09 júl 2011 Za posledné dva mesiace som si na ceste prežil všeličo. Búrky a nekonečné lejaky, strastiplný prvý defekt, vybitú batériu, zimy, horúčavy, omrzliny aj spáleniny. Cez to všetko som sa dostal a išiel ďalej, to všetko bolo vpodstate očakávané na ceste takéhoto druhu. Ale teraz, teraz som prvýkrát pocítil úzkosť. Je to, Read More

Pred šiestimi týždňami som opustil Britániu, aby som sa vybral na sever. Tak ďaleko na sever ako je to len možné, do sveta prázdnoty, chladu, opustenosti a nekonečnej prírodnej krásy. A dnes, práve dnes, sa to podarí. Budem vám málo rozprávať, pretože niet slov, ktoré by vedeli opísať čo som videl, ukážem vám obrázky,, Read More

Prišiel náš čas. Odchádzame ďalej na sever. Až celkom najviac na sever celého sveta. Moja mapa oblakov hlási, že na niekoľko dní tam bude počasie zlúčiteľné s prežitím na skútri. To je dosť kritické v takejto zemepisnej šírke, nechcem veru okúsiť ľadový dážď nad 70 rovnobežkou. Tých niekoľko slnečných dní musíme využiť taká príležitosť, Read More

Objavil som jeden špeciálne krásny svet. Bol som unavený, veď už bola neskorá noc. Ľudia posedávali na skladacích stoličkách pri svojich karavanoch, popíjali čaj a pozorovali polnočné slnko. Len ja som takto opozdene ešte vrčal po ceste a hľadal si miesto na oddych po dlhom dni. Pri mestečku Henningsvær, tam kde táboria horolezci, tam, Read More

Dnes to bude ľahké. Veľa obrázkov a málo mojich táranín. Len také zaujímavé som si všimol, že po 6 týždňoch cesty domov som o 3,000km ďalej od domu než som bol na začiatku. Som severnejšie ako celý Island, Anchorage na Aljaške aj sibírsky Yakutsk. A je leto. Cez leto je na severe krásne. Slnko, Read More

Posledné dni som si zarobil pekný spánkový deficit a tak som dnes vstal až na obed. Nikde nikoho. Moje zásoby jedla sú akési prázdne. Ale veľmi sa mi nechce odísť, išiel som tri dni za sebou a to je čas na oddych. Vytiahol som svoju pokazenú navigáciu a začal do nej vŕtať. Keď raz, Read More

Veľa som toho v noci nenaspal. Na prechode reality a spánku som vo svojich absurdných snoch vyliezol na mrakodrap, ktorý spadol, nasadol na loď, ktorá sa potopila, nemohol uletieť pred pterodaktylom, ktorý me zjedol,… no vyskúšal som si všetky možné konce a ráno som tiež nevyzeral nijako živo. Akúsi zlú energiu malo to miesto, Read More

Opäť je tma, sychravo, ticho a ľudoprázdno. Aký len iný bol ešte včera slnečný ostrov Senja. Stále si zvykám na to, že modrá obloha je v týchto končinách vzácny jav. Dnes je bežný nórsky deň. Striedajú sa chvíle keď prší málo a keď prší veľmi. Zachvíľu bude júl a ja mám zas na sebe, Read More

Už viac nebudem dávať do každého nadpisu “Malinová cesta”. Ale aj keď to v nadpise nebude, cesta nás čaká stále malinová, ba malinovejšia než kedykoľvek predtým. No ale poďme už ďalej, treba nám pokračovať v našom načatom dobrodružstve a všetko si postupne vyrozprávame. Najskôr sa vráťme kúsok naspäť v čase, do toho dňa na, Read More

Oslavy letného slnovratu v Tromso. Čas keď je mesto plné turistov, nikto nejde spať, oslavuje sa a hlavne beží sa. Na programe je niekoľko behov počas celého dňa. Od behov pre deti, 1km pretekov, cez 10km, polmaratón a nakoniec plný maratón pod polnočným slnkom. Presne na ten som sa ešte kedysi v londýnskej kancelárii, Read More

Po dvoch dňoch v horách Kalle, pod nekonečne zahalenou upršanou oblohou, prišlo na rozhodnutie… idem do Tromso, alebo nejdem?. Presvedčil som sa, že idem. Vždy som predsa túžil zabehnúť londýnsky maratón, ale nikdy som sa naň nedostal. Teraz mám šancu si to vynahraniť úplne špeciálne maratónom pod polnočným slnkom. Bude to veľký zážitok, a, Read More

Objaviteľský deň. Lofoty majú vďaka Golfskému prúdu najextrémnejší výkyv teplôt vzhľadom na svoju zemepisnú šírku. Aj keď sú vysoko nad polárnym kruhom, niektoré miesta si držia po celý rok priemernú teplotu nad nulou. V tomto období tam býva cez deň príjemných  20 stupňov (tzv izbová teplota), a najvyššia nameraná je dokonca viac ako 30, Read More