Brecon Beacons – časť 2.
Nie je na tom nič zvláštne, že MET – metereologický ústav v UK sa pomýli. Aj tentokrát sa im podarilo. Ich sľuby tropického suchého víkendu utrpeli ťažké pochybnosti keď som sa uprostred noci prebral na zvuk drobných kvapiek dažďa. Vystrčil som hlavu zo spacáku. Všetko sa vznášalo v riedkej hmle, končiare hôr boli ponorené v oblakoch. Zachuchlil som sa ešte hlbšie a čakal, že táto prehánka rýchlo prejde. No dážď silnel a silnel, až sa premenil na výdatný zlievak, ktorému hrdinská vodotesnosť spacáku viac nedokázala odolávať a musel som vyliezť.
Boli tri hodiny ráno, chýbala hodina do brieždenia. Navliekol som sa do čierneho pršiplášťa, namontoval si na čelo baterku a vybral sa na prechádzku. Bezcielne som sa ponevieral čiernym zmoknutým lesom a lúčom svetla vyrušoval oblaky pary. Všetko vyzeralo ako z hororu a ja som v ňom bol strašidlo. O hodinu sa začalo brieždiť a dážď pomaly ustával…
…sponad stromov sa z tmy začali vynárať záhadné vežičky…
…dokonalé ticho brieždenia rušil len kvíliaci zvuk vetra…
…zdalo sa, že pršať už nikdy neprestane, a tak som sa rozhodol zísť dole z hôr …
…no odrazu sa v diaľke na zem predral fliačik svetla…
…bez varovania sa oblaky všade navôkol začali rozpadávať…
…a kreslili si nad krajinou biblické scény…
…vyšplhal som sa strmou lúkou hore, aby som konečne videl krajinu, kde som strávil noc…
…bol to krásny tichý zelený svet…
…dážď sa v podobe bielych chumáčov vracal naspať k oblakom…
…a Malina si zas našla kamarátov kým som bol preč…
…ako som zišiel z hôr dole k priehrade, pálivé slnko už dávalo jasne na známosť, že sa blíži ďalší horúci deň…
…kľukatými cestičkami sme sa vybrali naspäť na východ…
…zastavujúc v malých zabudnutých dedinkách…
…pani s košíkom plným čerešní mi vysvetlila, že kostolík opustili pred 300 rokmi, po tom ako ho neďaleký potok neustále zaplavoval…
…páčila sa mi moja čiara na mape, ťažko si predstaviť príjemnejšiu jazdu…
…než po úzkych cestách bez rušnej premávky na Vespe…
…každých pár minút som musel zastaviť očarený novým miestom…
…všetko bolo svetle a farebné, aký rozdiel po hororovej noci…
…dal som si aj obchádzku a navštívil obľúbené miesto v Cotswolds, vežu nad mestom Broadway…
…vzduch bol neuveriteľne svieži a čistý po výdadnom nočnom daždi…
…a tak sme dedinku po dedinke prešli celý Cotswolds…
…a pred nami zostala už len dlhá prehriata cesta domov do Londýna…
…počas tých horúcich letných dní, vtedy sa mi páči len tak sa túlať krajinou na červenej Vespe.
Londýn – Brecon Beacons (cca 600km tam a späť) – 10-11 júl 2010