Piatkové pracovné stretnutie ďaleko na juhu v mestečku Andover, to je ako pozvánka na víkend mimo mesta. Preštudoval som si mapu, nakreslil pár myslených čiar po pobreží a zastavil sa niekde tam ako začína Dorset, na ostrove Isle of Wight. Už dávno som sa naň chystal, páčilo sa mi ako ho domáci nazývali “THE island”, akoby to bol nejaký tajný ostrov strašidiel, duchov a bláznivých vedeckých pokusov. Zbalil som stan, kefku a nechal si ešte trošku miesta kam namačkám oblek po mítingu…
Cestou do Andoveru sa nado mnou preháňali nebezpečne tváriace mraky…
…no ani dobre pozakrývaný v teplom oblečení by som si neporadil s meter hlbokým brodom, ktoré sú na bočných cestách v Anglicku vcelku bežné…
…cez polia som sa pretekal s tieňmi rýchlo letiacich oblakov, a tak som doletel na míting vo veľmi súťaživej nálade…
…po obchodných záležitostiach som pokračoval na juh do národného parku New Forest, s nespočetnými stádami voľne žijúcich koní…
…cesty cez New Forest sú najlepšie na akých som kedy jazdil. Dobre značené, kvalitné, veselo kľukaté, s rýchlosťou obmedzenou na príjemných 40 MPH a lemované múdrymi pohľadmi koní, s občas nenápadne zamiešaným býčkom…
…v podvečer som dosiahol prístav v mestečku Lymington, kde som sa nalodil na kompu WightLink smerom na ostrov…
…po príjemnej, ale veľmi veternej pobrežnej jazde som našiel farmu s kempom zvanú Grange Farm, chvíľlku som bojoval potme so stanom vo víchrici na vrchole útesu, ale nakoniec sa mi v závetrí kríku, kde sa dalo udržať na nohách, podarilo všetko prikolíkovať a uložiť sa do snov o ostrovných príšerách…
…hneď ráno som sa vybral na túru…
…pozdĺž pobrežia…
…až na západný cíp ostrova…
…ku skalám nazývaným “Needles”…
…ostrov je jedným z najstarších turistých rezortov na svete, kam už po stáročia mierila šľachta za slnkom a morským vzduchom…
…dediny stále spája pôvodný parný vlak…
…a jedna z nich, zvaná Godshill ma hneď uchvátila…
…prechádzal som sa ňou a sám som neveril…
…ako vyzerá všetko reálne…
…a pritom…
…nie je…
…celá dedinka je model postavený v záhrade…
…má pravidelné spojenie vlakom…
…aj autobusom…
…bandu klebetníčok…
…skutočnú futbalovú ligu…
…kvalitný orchester…
…i pravú dedinskú svadbu…
…modelová dedinka Godshill je v záhrade jedného z domov v skutočnej dedine Godshill…
…po blúdení vnútrozemím, som sa vrátil na pobrežie…
…aj keď som z Maliny odmontoval všetko veľkoplošné príslušenstvo, mala problém stáť sama pod silným náporom morského vetra…
…našťastie som práve dočítal kapitolu “Jazdenie vo vetre” v jednej neoceniteľnej knižke o bezpečnom jazdení na motorke…
…vietor so sebou unášal drobné kvapky vody, ktorá sa ako hmla vznášala nad plážami a všetko vo svojom dosahu pokrývala jemným nánosom soli…
…väčšinu obyvateľstva tvoria turisti a tí večer rýchlo zmizli do postelí…
…v nedeľu ráno som sa rozlúčil s Needles…
…opustil svoje veterné miesto v Grange Farm…
…a vybral sa na stomíľovú cestu domov do Londýna…
…rád, že som víkend mohol stráviť na Vespe i za tak dobrodružných podmienok.
Isle of wight – 16-18 júla 2010