Malinová cesta (13) – Edinburgh

Už som počas tejto cesty zažil všeličo, ale po návrate z Noss ma prvýkrát pochytila skľúčenosť. Nemôžem totižto pokračovať na sever. Žiadna loď ďalej nepremáva. Bojoval som s týmto problémom dlhé týždne, obvolával lodné spoločnosti a prístavy, ale aj posledná nákladná loď, ktorá zvykla brať pasažierov do Nórska, s tým skončila. Niekedy dávno plával trajekt z Lerwicku do Bergen v Nórsku… neexistuje. Trajekt z Newcastle do Stavanger, ktorý ročne prepravil 20,000 turistov, zrušili cez finančnú krízu pre stratovosť. Norrona plávajúca z Dánska na Faerské ostrovy a na Island sa zvykla zastaviť na severe Škótska a dokonca aj v Lerwicku, ale prišla finančná kríza a obe zastávky sa zrušili. Shetlandy a celé Škótsko tak ostalo úplne odrezané od severného sveta a márne každý rok bojuje o obnovenie aspoň jednej z liniek. Aj moja cesta tým utrpela ťažkú ranu. Ak chcem pokračovať ďalej na sever, musím ísť ďaleko ďaleko na juh, preplaviť sa cez kanál na kontinent a až potom pokračovať v ceste.

Jediná možnosť bola plávať na juh do Aberdeen. Plavba trvá celú noc. Tieto trajekty na Shetlandy sú fakt super. Zatiaľ čo bežné lode na nočných plavbách vyžadujú aby ste si zajednali kajutu, za ktorú musíte zaplatiť prehnanú sumu, na týchto trajektoch môžete “kempovať”. Väčšina pasažierov sa rozložila v lóži na gaučoch. Aj ja som si dal Fish & Chips, našiel si tiché miesto niekde ďaleko v kúte lodného kina a rozhodol sa dobre vyspať, pretože cesta na juh bude dlhá.

Keď ma ráno ešte so zalepenými očami prinútili vylodiť sa, priemyselný Aberdeen som len prešiel a nasmeroval sa na neželaný juh. Páčilo sa mi len to, že som si mohol dať obchádzku cez vysočinu a vidieť aj kus vnútrozemného Škótska…

…nakoniec to bola cesta pekná po horských planinách a končiaroch…

…ale postupne sa hory zmenšovali a zmenšovali…

…premenili na lesy…

…lesy na dediny…

…a nakoniec obrovský most…

…a za ním mesto. Edinburgh…

…podarilo sa mi nájsť prekvapivo lacný hostel, a i keď som býval v pivnici, cítil som sa veľmi luxusne, že po 2 týždňoch spím v posteli…

…Edinburgh je pekné mesto, ale je to mesto zo všetkým hlukom, ruchom a ostatnými neduhmi veľkomiest…

…aj modrá obloha je dávno preč a moja cesta na juh bude sprevádzaná nekončiacim dažďom…

…najviac sa mi páčilo, že v Edinburghu sú všade kopce, z ktorých veľa vidieť…

…aj ulice sú postavené jedna nad druhou, celé mesto je tak trochu vertikálne…

…a potom sú tu tie tajomné úzke uličky so schodami…

…a veľa ľudí, a takeaway a ultra a super a hyper a mega a 2 za 1 a všetko čo dnes k civilizácii patrí…

…ja som nebol vzorný turista, vyhýbal som sa davom a nemíňal som peniaze, len som sa túlal a pozoroval…

…najviac som sa tešil na Forth Bridge. Pre každého kto sa hrával s vláčikmi je tento most niečo ako svätý grál železníc…

…keď bol tento most dostavaný, lietadlá boli ešte v štádiu pokusov lietajúcich strojov, Eiffelova veža nemala ani rok, a deti ktoré sa práve rodili mali padať v prvej svetovej vojne…

…a odvtedy stále funguje dodnes…

…ani si neviem predstaviť viac charaktoristický monument pre Škótsko ako krajinu v čele priemyslenej revolúcie…

…ešte portrét na pamiatku…

…a ideme ďalej na juh. Po pár hodinách sme sa so Škótskom rozlúčili…