Malinová cesta (19) – Ryfylke

Ryfylke je jedna z 18 Nasjonale Turistveger – cesty, ktoré si Nórsko vybralo ako tie s najkrajšou scenériou a odporúča ich turistom. Táto sa ťahá vyše 180km a je to naozaj krásna cesta… okrem tých posledných 50km, ktoré som bol nútený prejsť si predošlú noc. Tie sú dychvyrážajúco nádherné. Úzka cesta číslo 520… nič pre veľké karavany, žiadne turistické autobusy, toto je cesta pre Malinu a mňa…

Ak si pamätáte, včera ma opustila žiarovka stretávacieho svetla. A teraz si všimnite tú obozretnú pripravenosť… ja so sebou náhradnú žiarovku MÁM! 😀 No ale ešte ju treba mať tam kde má byť… vymeniť žiarovku na aute, to sa dá, ale na takejto Vespe… to treba rozobrať celú hlavu. Dobrá vec na Vespe ako značke je, že má okolo seba zanietenú komunitu ľudí, a tak som rýchlo vygooglil návod krok-za-krokom ako sa k tomu svetlu na Vespe GTS dostať. Tiež som bol vďačný za tých 5kg náradia čo vláčim so sebou, i keď všetci moji susedia z chatiek a prívesov nezávisle prišli ponúknuť svoje náradie keď videli Malinu v rozobratom stave. Jeden z tých susedov hral na gitare. Skladal vlastnú pieseň. Určite bol buď slávny, alebo mal talent, lebo vyčaroval fakt dobré melódie. Ja mám so sebou ústnu harmoniku. Ale nemám sluch. No ale to svetlo, tak to som opravil…

…hneď po oprave sme vyrazili na Ryfylke…

…cesta sa ťahala vysoko na fjordami…

…odrazu na mňa z kopca niečo zahučalo a dostal som studenú sprchu… vodopád!… čo môže byť lepšie v horúci deň ako ručiaci ľadový vodopád…

…bolo to akoby sa roztrhla priehrada, uhlušujúce, strašideľné a studenééé…

…volal sa Svandalsfossen a v týchto dňoch, keď sa topí sneh na kopcoch, je v plnej sile…

…toto nie je žiadna fotomontáž, ale naozajstná minidúha v minikvapkách fŕkajúcich všade naokolo…

Keď som sa vrátil k Maline, videl som ako si aj ostatní turisti fotia vodopád… zastali, urobili si fotku od cesty a išli slušne ďalej. Ja som zastavil, pobehal vodopád z každej strany a hodinu sa premočený sušil. Ale keď som vyschol, stúpali sme ďalej hore po ceste 520…

… a tu sa mi konečne podaril obrázok, ktorý budem mať rád. Úplne vystihuje tento kraj a tie farby sú naozajstné, žiadne úpravy…

…na vrchol priesmyku, ktorý sme minulú noc zvládli celý za dve hodiny, sme sa teraz šplhali skoro celý deň. Pretože som každých pár metrov musel zastaviť, odfotiť si, poobzerať, podupať po snehu… v júni 🙂

…a tu už sme na najvyššom bode…

… všade kde zastanem sa označkujem tým, že priložím kameň na kôpku… tu je môj ten najvyšší na menšej kôpke

…brm brm cez zamrznutú priehradu…

…s Malinou sa dá kdekoľvek aj na úzkej ceste zastaviť, otočiť, spraviť fotku, odbehnúť si… a to som vlastne robil celý tento deň…

…k večeru cesta zliezla z hôr do zeleného sveta okolo fjordov…

…a vodopády, všade samé vodopády…

…na noc som si našiel miesto v lese neďaleko mesta Odda a hneď som sa aj naučil… nespi v lese, sú tam komáre. No ale lepšie je, že tu začína ďalšia Turistveg… volá sa Hardanger podľa fjordu, okolo ktorého sa ťahá. Môže byť ešte nejaká cesta tak očarujúca ako bolo dnes Ryfylke? Keď som zaspával, bol som presvedčený, že nie. Na ten deň s Malinou na Ryfylke, na ten nikdy nezabudnem.