Malinová cesta (20) – Hardanger

Bolo to neďaleko miesta, kde začína celodenná túra na “Trolský jazyk”, kde som prenocoval. Je to tenký skalný previs asi 600m nad fjordom. Veľmi som tam chcel ísť. Ale ako som si ošmakoval terén, videl hromady snehu na vrchole a zhoršujúce počasie, musel som uznať, že toto nie je túra na ktorú by som mal ísť sám. Až ma raz bude mať kto strážiť, tak sa vrátim na Trolský jazyk. Tentokrát budem radšej pokračovať ďalej na sever…

Presne na takýchto miestach neodporúčam nocovať, sú tam hmyzy všetkého druhu…

…skamarátil som sa s Fidom. Bol tam s nemeckým karavanom. Oni ho vyhodili von do zimy, zavreli dvere a spokojne si vnútri pozerali na televízor. Ja som si uvaril čaj a pozerali sme s Fidom na svet…

…macbook a termoska… takto sa píše tento denník…

…keď Fidovi majitelia dopozerali televíziu a pustili ho dnu, ponúkli sa, že ma odfotia. Myslím, že je to dodnes jediná fotka z Nórska na ktorej som aj ja, takže je vlastne vzácna…

…počasie už dlhšie nevydržalo. Na obed sa zotmelo a spustil sa lejak. Ale nie taký obyčajný, v ktorom by som išiel ďalej, ale najväčší na svete, aký som ešte nevidel. Pršalo všetkými smermi a celá krajina sa zahmlila do neviditeľnosti. Nezostávalo mi nič iné, len sa niekam schovať. Natrafil som na celkom prázdny a lacný kemping, kde mi vedúci dal zadarmo aj elektriku, tak som rýchlo rozložil stan, navaril si ešte viac čaju a ďalej si písal pod nekončiacim klepotom dažďa, kým mi prsty nezačali omŕzať. Predpoveď počasia na zajtra hlásila tiež dážď… aj na pozajtra dážď a potom stále dážď, aj o týždeň dážď a až pokiaľ siahala, na dva týždňe dopredu len dážď. Slnečný Hardanger teda neuvidím. A budem sa cez ten dážď musieť premalinovať niekam do slnečnejšieho sveta. Dnes už viem… videl som to pred pár dňami na titulke novín… juh Nórska prežil najdaždivejší jún za posledných 100 rokov… doplnené strašnými obrázkami zaplavených ciest, miest, odplavených mostov. Vtedy som vedel len toľko… tu len prší, musím ďalej na sever.