Malinová cesta (24) – Geiranger

Miesto kde som založil tábor nebolo len tak náhodné. Je to stará cesta Gamle Strynefjellsvegen, postavená pred vyše 100 rokmi bola obrovským úspechom vtedajšieho staviteľstva. Dnes ju obchádza moderná cesta s tromi dlhočiznými tunelmi, ale cez leto sa dá prejsť aj po tejto starej ceste. Ešte pred 50-timy rokmi z nej čistili sneh manuálne, armáda 200 mužov s lopatami sa dni a týždne prehrabávala priesmykom.

Ráno ma čakalo prekvapenie… slnko svieti! Ako dlho som ho už nevidel. Dobre je dať si raňajky vonku v prírode…

…takto teda vyzerajú 100 rokov staré cesty, pre Malinu sú také najlepšie…

…no bola to len taká diera v oblakoch a aha čo ma naháňa, len tak začala stúpať z doliny mliečna hmla…

…ale Malina je rýchlejšia ako hmla :)…

…tam zostaň perina ľadovej kráľovnej, tam dole, nás aj tak nechytíš…

…viete čo som našiel hore? Lyžiarske stredisko. Vlek sa krútil, ľudia si obúvali lyžiarky a fotili si Malinu…

…videl som už veľa obrázkov Geirangeru, aký je zelený, kvitnúci a pár kilometrov pred ním pri zamrznutom jazere ma napadlo, že som tu možno trošku priskoro…

…tak tam dole je najkrajší fjord… pod tou bielou perinou…

…Malina, ako najvzornejší člen tohto zájazdu, ktorý sa nesťažuje na zimu a dážď, je tu na každom kroku obdivovaná pre svoju nevšednosť v týchto krajoch. Často pribehne niekto kto tvrdí, že nás videl už včera, alebo či sme neboli v Bergen, alebo či nebola pred pár dňami pod Preikestolen. Začína byť celkom slávna…

…pod niekoľkými vrstvami hmly a oblakov sa predsalen vynoril fjord Geiranger…

…boli tam luxusné hotely, ľudia na luxusných autách v luxusných oblekoch, luxusná loď Poesia a ja, po týždni bez sprchy v zúboženom stave z dažďa a zimy som tam veľmi nezapadal. Také snobské miesto. Dlho som sa nezdržal. Aj vyhliadky boli luxusné, je to taký hýčkaný fjord, pekné miesto na krátku drahú dovolenku, pre nás s Malinou trošku preľudnené…

…keď na parkovisku pri vyhliadke pristavili 3 nemecké autobusy s dôchodcami, už som aj utekal preč. Ešte si nás stihli pár krát odfotiť. Ja som rád, keď ma Malina s niekým zoznámi, ale tu som len turistická atrakcia…

…išli sme ďalej na sever po ceste č. 63 a tam nás čaká Trollstigen, najdramatickejšia cesta zo všetkých…

…tak predsa existuje svet v oblakoch…

…v tých oblakoch je Trollstigen, cesta ktorú prejsť na červenom skútri bude najväčšie dobrodružstvo. Už som bol dostatočne zdivočený, preto som sa usadil v kempe so sprchou a práčkou. Zajtra pôjdem cez Trollstigen, nechce sa mi tomu ani veriť. Večer som sa pozrel na internet. Zo všetkých blahoželaní som zistil, že je 11. jún a mám narodeniny. Tak tam v hmle ma čaká darček…