(37) Moskenesøya a dedinka menom “Å”

Dnes to bude ľahké. Veľa obrázkov a málo mojich táranín. Len také zaujímavé som si všimol, že po 6 týždňoch cesty domov som o 3,000km ďalej od domu než som bol na začiatku. Som severnejšie ako celý Island, Anchorage na Aljaške aj sibírsky Yakutsk. A je leto. Cez leto je na severe krásne. Slnko svieti 24 hodín, ale často sa skrz oblaky nevidíme…

…aj dnes sa schováva nad sivou plachtou oblakov. Väčšinu rána som tu sedel na skale a písal blogy. Tak teda odtiaľto k vám prišli niektoré z tých predošlých…

 

…v dedinke Sakrisøya som našiel fúrik plný rybích hláv, ktoré predstavuje dennú spotrebu seba samých v Nigérii. Tam si z nich varia polievku. Sušené tresky sa vyvážajú hlavne do Talianska, Španielska, Chorvátska. Vždy sa vyvážali. Je to veľký biznis a preto tu tie dedinky existujú, v takto neprístupnom teréne na kameňoch. Dnes sem už okrem rýb migrujú aj nekonečné stáda turistov. Mysleli by ste si, že Lofoty sú nepoškvrnené divoké miesto, ideálne na samotu. No, v júni to tak ešte trochu vyzeralo, ale teraz, len o dva týždne neskôr sa s Malinou musíme prepletať cez nekonečné kolóny bielych karavanov. Ani neviem, či sa mi dnes podarí nájsť si kľudné miesto na spanie. Pri fúriku rybích hláv som si kúpil hamburger… samozrejme rybací, iný tu nie je. Je to druhé jedlo, ktoré som si v Nórsku kúpil. Fulejman mi varí dobre a hlavne lacno. Hamburger za 12 euro…uf, tak by sme ďaleko nedošli a my ešte musíme ísť veľmi ďaleko.

 

…sušené tresky sú zdravé a obsahujú 98% proteínov a cítiť ich široko ďaleko. Všetko vonia rybacinou…

 

 

…celkom na chvostíku Lofotov je dedina menom Å…

…a tam pri nej na útese som sa utáboril. Oblaky cez noc odfúklo…

 

…a tak som konečne uvidel to nezvyčajné divadlo, slnečné Lofoty…

 

 

 

…zaobstaral som si suvenír na pamiatku. Je to tuleň, je made in china a pochádza z Å…

 

 

 

 

 

…keď som kedysi v londýnskej kancelárii sníval o veľkej ceste ďaleko, tak som ani nevedel, že cesta môže byť až takto pekná…

 

 

 

…úzka a kľukatá slnečná cesta dokonale malinová…

 

 

 

 

 

 

…bolo už veľa hodín, keď som odchádzal z Nusfjordu. Aj múzeum Vikingov bolo dávno zatvorené…

 

 

…zíval som, zaspával, všade už bolo prázdno a ticho, ale ja ešte neviem kde budem spať. Myslím, že toto večné svetlo spôsobuje, že začínam žiť 25 hodinové dni. Každý deň mi končí o hodinu neskôr. No čo, akoby na tom záležalo keď je pekne a slnko svieti celú noc :)…

 

 

…našiel som turistickú vyhliadku na močarisko. Páči sa mi, že mám všetky atrakcie sám pre seba keď blúdim takto v noci…

 

 

…štebotanie močiarnych vtákov príjemne uspávalo. Tak kde budem spať? Musím si nájsť pekné miesto. Niečo som našiel… ale prezradím vám to až nabudúce, pretože tento objav si zaslúži svoj osobitný, veľmi výnimočný príbeh.