(42) Sobia cesta do Gamviku

Kam až siahajú nekonečné cesty? Do nekonečna, alebo len k cieľom, ktoré sa nám zdajú príliš vzdialené? Ako sa len s nami dokáže hrať naša myseľ, aká je naprogramovaná myslieť zaužívanými cestami spoločnosti. Niečo je ďaleko, niečo je drahé, to sa má robiť tak a to sa robiť nemá, spoločnosť všetko vie, dodá pravidlá i odporúčania. Som už dlho sám, dobrovoľne odlúčený od nášho “vyspelého” sveta a stále menej vecí v ňom mi dáva zmysel. Dnes je teplo. Vzduch stojí a bzučia v ňom komáre. Natankoval som si 10l vody do mecha. Lepšie bude keď pôjdem, dnes mám chuť ísť ďaleko…

…hladký vyhriaty asfalt, prázdna cesta, monotónny zvuk štvortaktu…

 

…idem pomaly, soby sú dnes rozjašené, je im teplo, vyplazujú jazyky a behajú po ceste. Tu je zástavka na ceste smerujúcej na Nordkapp. Stretol som tam motorkárov z Čiech, veľa karavanov a veľa autobusov, veľa ľudí. Len kúsok som s nimi zdieľal cestu a hneď sa odpojil naspäť do môjho sveta dlhých prázdnych zabudnutých ciest…

 

 

…teda nie celkom opustených, zvery parohaté ma sprevádzajú všade…

 

 

…niekedy sa mi múdro postavia do cesty a pozerajú sa ako ich obchádzam…

 

 

…alebo len tak nečakane prebehnú na veľkú radosť nás vodičov. Jediná možnosť je ísť pomaly. Soby sú tým užitočné, učia ľudí neponáhľať sa…

 

 

…prišli sme do zelenej krajiny pri meste Lakselv. A to je tak južne ako som ochotný ísť. Turisti tiahnúci z Nordkappu pokračujú po E6 ďalej na juh do Fínska. Ja odbáčam na východ na menšiu cestu 98…

 

 

…ach to teplo. Nachvíľu som sa zložil na kamennej pláži a chladil si prehriate tlapky v ľadovej morskej vode. Pristavil sa motorkár na starej zaprášenej Yamahe. Bol to Viking. Dlhé blond vlasy mal na úrovni pliec zmotané to malých vrkočov, jeden mal aj na dlhej blonďavej brade. Pochádzal z Fínska a chodil sem na sever jazdiť každé leto už štrnásty rok. Pozná tu každú cestu. Vraví mi “nechoď na Nordkapp”, vytiahol mapu a ukázal mi tie najkrajšie cesty. Medzi nimi aj cestu 888 do Gamviku…

 

 

…najskôr sa ide dlho do Ifjordu…

 

 

…môže vôbec byť takáto cesta? Tak nekonečná, uhľadná a prázdna? Tak som sa pýtal Maliny kým sme dlhé hodiny vrčali tundrou do najbližšej dediny…

 

 

…tak môže byť cesta nekonečná?…

 

 

…ovšem ja nie som nekonečný, a po mnohých hodinách na ceste ma pochytával mikrospánok. Zastavil som a ľahol si do machu, že si dám hodinku oddych. No, môj oddych mal životnosť tak 30 sekúnd, kým ma neobklopil roj komárov. Je to tu zvláštny svet. V knižke som čítal, že jediný veľký živočích, ktorý tu prežije, je sob. Asi naschvál neuviedli aj človeka…

 

 

…v podvečer sme dosiahli Ifjord, odbočili doľava na 888 a navaril som si na obed špagety, veľa a dobrých, mňam. Stále som nerozumel, že sa už toľko dní a nocí pozerám na more a nevidel som veľrybu…

 

 

…888 je cesta, ktorá poteší srdce každého motorového tuláka. Cez 100km hladkého asfaltu nekonečnou prázdnotou…

 

 

…vruuummm…

 

 

…nestretol som jediné auto…

 

 

…len troch motorkárov, ktorí sú tu ako tri bodky o zákrutu ďalej v kopci…

 

 

…a koľko len je tých zákrut a kopcov…

 

 

…neutíchajúca nekonečnosť severských púští…

 

 

…odbočil som do dedinky Kjollefjord, nemal som už benzín, aby som došiel na koniec cesty…

 

 

…bol už večer. Natankoval som z automatu benzín na ďalších 450km. Chcel som si nájsť v okolí miesto na tábor, ale tu skutočne niet rovnej plochy pre môj malý stan…

 

 

…nikde nikoho, prázdny prístav…

 

 

 

 

…vybral som sa s plnou nádržou proti noci ďalej, odhodlaný nájsť koniec tejto cesty…

 

 

…polnočné slnko zhasína a zdiaľky sa hlási hrmenie…

 

 

…tak tu je to. Ten posledný kopec na horizonte, to je naozajstný najsevernejší bod Európskej pevniny. Je to asi denný trek z dedinky Mehamn. A denný naspäť. Dobrodružná túra, nie je ľahké mať tu dva dni vhodného počasia po sebe. Neutíchajúce hrmenie na ešte takmer jasnej oblohe to dokazuje…

 

 

…a že čo je na konci tejto cesty?…

 

 

…Gamvik, najsevernejšia osada na Európskej pevnine…

 

 

…chvíľu sme sa prekárali kto tu má prednosť v jazde…

 

 

…vcelku paradoxne práve to, že len deň cesty odtiaľto je preľudnený turistický Nordkapp spôsobuje, že toto čarovné miesto je a zostáva prázdne…

 

 

…ornitologická stanica stráži vzácne morské vtáky hniezdiace voľne na lúke…

 

 

…štrková cesta a posledný sob nás dovedú až celkom na koniec…

 

 

…Slettnes, maják, kde končí cesta…

 

 

…viem sa rýchlo utáboriť, komáre mi dávajú časový priestor na postavenie stanu a skočenie doň asi 2 minúty. Ak to nestihnem, nazbiera sa ich toľko, že lietajú do očí, do nosa a štípu rýchlejšie než sa stíham oháňať. Navaril som si čaj a z bezpečia za sieťkou pozoroval búrku nad Barentsovým morom.

 

…moja poloha hlási 71 stupňov, 7 minút severnej šírky. Je tu ticho.