Sú to už tri týždne čo nezapadlo slnko, ani v noci, ani sa len neskrylo za oblaky, svet bol letný a jasný. To sú časy, keď sa vám zdá, že to nikdy neskončí, že tu navždy bude len nekonečná cesta ďalej svojou rozprávkovou pustatinou. A potom som uvidel satelitnú mapu. Búrky. Idú z juhu. Nebude dobre, nie vonku, nie v stane a vyzerá to na dlho. Rozhodol som sa nečakať, musím ujsť kým je čas, celkom na východ, tam kde je ešte leto. Je to ďaleko, cesta na celý deň na Varanger…
…cesta bola zlá, pred mesiacom na juhu som zaplátal defekt, vydržal 6,000km, teraz povolil. Zastavil som a bolo ticho. Mrholilo. Búrky leteli nízko. Vzduch sa nehybne triasol z neprestávajúceho hrmenia. Naučil som sa aké je dobré byť pripravený. Môj prvý defekt pred mesiacom bol chaos, zmätok, panika, našťastie sa stal kilometer od obchodu na autodiely. Tu, uprostred ničoty mi prišlo veľmi vhod vedieť si poradiť sám. Za päť minút bolo koleso zaplátané aj nafúkané a sledoval som ako priamo na mňa letí čierny mrak s vysiacimi pásmi lejaku. Teraz naštartujem a ujdem mu. Aké je len dobré vedieť…
…išli sme veľmi dlho, celý deň. Niekedy pršalo tak silno, že sa cesta premenila na rieku. Raz som zastavil aby som sa schoval pod prístrešok s lavičkou a oddýchol si. Keď som sa vrátil k Maline, stála už po lýtka vo vode. Akoby sa celý svet pomaly potápal. Musíme ďalej na východ…
…po 16 hodinách cesty sa to podarilo. Búrky zostali ďaleko za kopcami. Sme v dedinke Hamningberg pri Barentsovom mori, jasno, zima, hlboká noc. Všetci dávno spia…
…hlúčik sobov sa prechádza po pláži…
…strechy kvitnú cez krátke leto…
…sem nedotiahne ruch a zhon civilizácie, sem nie…
…škola je biela…
…a je tu jediná ulica…
…okolo kostola sa dnes prechádzajú len soby…
…ploty sa postavia len tam kde nechcete aby vám soby kvety podupali…
…zlodejov tu niet, namiesto plotov a zámkov pred ľudskou zlobou chráni samotná opustenosť týchto miest…
…pre väčšinu ľudstva to nie je dobré miesto na život. Domy malé, pracovné príležitosti minimálne, obchodné centrá a služby deň cesty vzdialené. A to ani nespomínam, že je tu stále zima a pol roka tma. Ale podľa toho ako pekne si tie domy namaľovali, usudzujem, že niekto to tu má predsa len rád. To ticho…
…tieto staré drevenice majú už cez 100 rokov. A namaľované nie sú, lebo je to pamiatka a vtedy sa ešte nemaľovali…
…a tento je trošku ošarpaný, lebo je opustený. Hm, hneď by som si ho vymaľoval…
…taká je dedinka Hamningberg, nie je viac, len tých pár domov a sobov…
…no ale nič sme nevideli cestou sem, lebo všetko prepršalo, tak teraz, cez slnečný deň treba ísť na výlet…
…viete aká je najsamlepšia cesta na cestovanie na červenom skútri?…
…presne takáto…
…úplne presne takáto…
…je to drsný kraj, krátke leto je klamlivé, aký to musí byť len krutý svet kde nedostane šancu vyrásť jediný strom…
…aj teraz na konci júla sa v tieňoch chúlia hlboké záveje snehu…
…brrr, aká z neho ide zima…
…striedajú sa ľadové doliny…
…a kamenné púšte…
…a kde tu vyrastie aj tráva. Som zvedavý, kde si v týchto ostrých skalách nájdem miesto na spanie…
…toto mesto je na ostrove, volá sa Vardø a je to najvýchodnejšie mesto v Nórsku. Je dokonca východnejšie než St Peterburg, Kijev a Istanbul. Ten radar na kopci slúži oficiálne na monitorovanie vesmírneho odpadu. Neoficiálne si môže každý domyslieť čo monitoroval, keď kúsok odtiaľto začína Rusko a ťahala sa tadiaľto železná opona. Pre mňa je teraz dôležitejšie, že do mesta vedie podmorský tunel a išiel som si tam nakúpiť pečivo a vajíčka…
…bola to len chvíľa, keď som vyšiel z obchodu, čakal mu už iný svet…
…oblaky odnikiaľ neprišli, tvorili sa priamo nad nami, a to veľmi rýchlo. Rýchlo som sa obrátil naspäť do slnečného Hamnigbergu. Ale už nebol. Zdiaľky som videl ako sa ponára do čiernoty búrky…
…zvyšok dňa som kľučkoval medzi búrkami. Nakoniec som videl, že je to márne. Obkľúčili ma z troch strán a mohol som len pripustiť, že je koniec. Zostala len cesta na juh. V spätnom zrkadielku mi na chvíľu zažiarilo polnočné slnko. Je už veľmi nízko…
…mám pocit, že sa toto leto vidíme naposledy.
Wau…všetky fotky sú úžasné ale posledná je WAU…;)
Ha, dik, presne tu mam odvtedy na ploche pocitaca 😀
To sú úžasné fotky, tie opustene dedinky a travou obrastené strechy, to je ako z rozprávky!
Naozaj fastinucuje, vidiet toto nazivo, asi by som cely den len ach-kala a och-kala, clovek sleduje Tvoje fotky a berie mu to dych…aspon mne. Krasa!
Super, presne tieto lokality sme mali v pláne aj my v lete, bohužiaľ čas nedovolil… Parádne foto, ako vždy. 🙂
Fantastické, cestujeme s tebou, vďaka !