Ako som sa naučil byť sám
Ponížili lásku na sex a priateľstvo na fejsbukový lajk. Hľadaj šťastie v instantnom svete, kúp si niečo, zaži pocit šťastia. Zažeň pocit hladu, smradu, samoty, hľadaj pocit pohodlia, mäkka a istoty,… pocity, pocity, nadradené nad city. Dnes som si vybral byť tu pri jazere bez ničoho a sám. Je ticho, hladina je veľké zrkadlo a len niekedy sa vzduchom zachveje dlhé hrmenie vzdialenej búrky. Nikto tu nie je a nikto nepríde. V Laponsku už pár dní nemám spojenie so svetom. Robím zlobu… mal by som behať po meste, kupovať drinky dievčatám s rúžom na perách, zabávať okolie historkami a tešiť sa z priazne okolia. Ja už nechcem, nechajte mi moje ticho, ja som tu rád sám…
Často som sedával sám v metre. Okolo mňa ďalšie stovky ľudí, každý z nich sám. Sám medzi ľuďmi, to je samota, z ktorej ide strach. Plytká, nezmyselná ilúzia odľúčenia uprostred davu. Ale toto nie. Tu je ticho a nie je tu nikto. Tu samota lieči, upratuje myšlienky, a uhladzuje prekrútené toky energie do pokojnej harmónie…
… človek v meste… vypĺňa si každú chvíľu dňa povinnosťami, koľko ich len stihne a ešte o niečo viac. Žije podľa požiadaviek okolia, nikdy nie je sám sebou. Nikdy. Potom je zmätený keď zostane v kľude a sám. Chodil som tak nocami po uliciach, keď zostalo mesto prázdne… po mítingoch, projektoch a stresoch, celkom sám…
…naučil som sa… medzi ľuďmi samota unavuje, ubíja a vadí…
…ego, ctižiadosť, súťaživosť naháňajú večne, ďalej a bez prestávky…
…a tú ľudská duša potrebuje…
Rozmýšľam čo bude tam na juhu. Viem že mi nahádžu polená pod nohy. Budú ma zas lákať do lacného stredu plného lesklej biedy úspešných a ego bude kričať, že chce všetko, autá, ženy, rešpekt a stále viac, viac než ten vedľa. Nedovolím. Chcem si zobrať so sebou toto jazero, ale je veľké a niekomu by chýbalo. Odnesiem si aspoň spomienku… na to ticho, pokoj, samotu. Aby som sa aspoň v mysli mohol hocikedy vrátiť, a byť zas nachvíľu sám sebou, úplne sám. To jazero si budem pestovať…
…hučia do nás zo všetkých strán… prášky, paušály, úvery a vložky, kupujte si pohodlie, veselie, šťastný vzťah aj lásku. Nebuďte sami, lebo budete smutní. Som presvedčený, že je to trochu inak. V rýchlej dobe marketingového kapitalizmu je pre uchovanie vlastnej osobnosti dôležité naučiť sa všetko vypnúť, sadnúť si nachvíľu k svojmu jazeru a myslieť sám. Z Ruska ide búrka, idem, ešte ma čaká dlhá cesta…
to je krásne – fotky aj myšlienky. Prajem krásny a spokojný život a skúsim nájsť svoje jazero :-). Ľubica
Uplne suhlasim…nastala doba kedy si vies vycistit hlavu a myslienky odlucenim od spolocnosti nenasytnych konzumentov…
..tento clanok si citam dookola od vcera ako mi odniekial vyskocil..hovori mi z duse..len ja som to jazero este nenasla.. uzasne..drzim prsty nadalej a aj sebe 🙂
Ahoj Tomas, Tvoje slova a fotky hovoria za vsetko. Tomu nadseniu z ticha a pokoja rozumiem. Ked som bola poprvykrat vo Finsku minule leto, ta krajina ma uplne dostala svojim Tichom. Nikde ani vtacika, doslova. Zidane zvuky aut, lietadiel v lese. Ak nefuka, tak pocujes len vlastne kroky a dych. Krasny blog. Velmi as tesim, ze si ides za svojim. Snom a srdcom. Vsetko dobre!
Dakujem Ivana, pekna stranka, velmi sa mi paci vasa Travel Map 🙂 Vsetko dobre aj vam na cestach prajem 😉
Take ticho je mozne zazit aj v nasej prirode…?
Pingback: Tomáš Gríger o nadčasovom posolstve v románe Knuta Hamsuna | Blog o knihách a ich čitateľoch
Drzim palec vsetkym slobodnym a silnym, ocenit to, co si spravil vedia hlavne ti, co zastali na polceste a vedia ze pokracovat smerom, ktory udava zivot znamena zit/nezit, ale z tisicrakych pricin nevedia pretrhnut vsetko co ich zväzuje. A tak preslapuju a tesia sa ze sa to obcas niekomu skutocne podari:)
like. neriesim, vychutnavam. Monentalna nalada, pocit, ticho, memento…
Je prirodzene mat rodinu, v tomto drzim palce, nech nie si uplne sam cely zivot. Tak ma napada…v londyne v kancli si asi nebol vo svojej kozi, aj ked sa na to da zvyknut svojim sposobom. Co ta najviac zralo?? Co ti chybalo a co ti vadilo?? A preco si sa rozhodol prave takto? Su aj ine moznosti…indiani v amazonii, hippiesaci v australii, a dalsi ktori nesuhlasia s fungovanim tejto spolocnosti.
“Zvyknut sa da aj na sibenicu”, ale mne sa nepaci sposob zivota, kde si mam na nieco neprijemne stale zvykat… na nenaplnajucu pracu, na zivot v panelaku atd… skor vidim zmysel v zivota v nasledovani toho co naplna. Kedze v kancli bol dlhodoby trend v tomto smere stale len zhorsujuci sa, tak som to ukoncil skor, nez by som sa spamatal, ze uz idem do dochodku a nic svoje som vlastne nikdy nespravil. Takto z 2 rocnym odstupom to hodnotim ako najlepsiu vec co som kedy spravil.
Prave takto som sa rozhodol odist, lebo to bolo jednoduche a lacne riesenie… vsetko som uz mal, stacilo sadnut a ist. Do Amazonie by ma len letenka stala tolko kolko som minul za cele leto v arktiku. A hippie moc nie je pre mna, ja rad a aj dost vela pracujem, len sa tak preflakovat zivotom by som vydrzal mozno tak dva dni 😀
..už len sa naučiť nebyť sám medzi ľuďmi, nemať pocit potreby utiecť niekam ďaleko a vtedy sám seba pocítiť naplno. Láska k ľuďom a všetkému živému je k tomu cestou, kvôli Jej želaniu sme a vieme.
Narcisticke…najdi si cloveka,ktroreho budes milovat,ak to dokazes….
Je oslobodzujúce dokázať byť sám so sebou a pritom netrpieť pocitom osamelosti 🙂
Uf, plačem…ja som si stadiaľ tiež odniesla “uralské” jazero a “altajskú” tichočinu. Pripomenul si mi rovnaký objav. Oplatí sa sám vyjsť za hranice, nestratíš, bá nájdeš…seba…ako napísal P. Coelo: “Snažte se cestovat sami, dá to víc práce, nikdo se o vás nebude starat, ale jen takhle opravdu opustíte svou zemi” a ja pridávam, nájdete nové, vyrastiete…nedolomí sa, povstane nová, silnejšia a žiarivejšia, čistejšia od smogu núkaných dní!
Tu je toľko ľudí, ktorí stoja za to 🙂
a vedia ako to myslel.
áno aj ja idem kľudne sama a obdivujem chrobáčikov a vtáčikov 🙂
Krásne fotky, krásne vyjadrenie pocitov. Veľa šťastia.
Moct byt sam, to je to najkrajsie,
musiet byt sam, to je to najtazsie.
Myslím, že samota istotne občas pomáha nájsť samých seba, len aby neprešla do osamelosti a pocitu, že nikoho k život nepotrebujem. V podstate ani nepotrebujem, ale minimálne ve “ve dvou se to lépe táhne” je svätá pravda..bohužial je občas ťažké nájsť toho druhého nám podobného, tiež mi to trvalo roky rokúce. Bola som rada sama, trávila čas tak ako som ja chcela, rozhodovala o svojom živote a myslela si,že tak prežiť celý život je výhra…nie je…našťastie ten druhý mi to pomohol pochopiť.
Aby sme mohli mať radi iných, potrebujeme začať mať radi samých seba. V mojom prípade to išlo jedine cez samotu, nič však netreba preháňať 😉
Vo všetkom ostatnom okolo konzumu a materializmu a dnešnej doby zdieľam rovnaký názor 🙂
Obdivujem ľudí, ktorí takto dokážu popísať svoje pocity a zahrnúť tam celú pravdu súčasnosti.
Zostal som “sám sebou”, ako sa to vzletne nazýva. A nakoniec sám. Priatelia, či skôr známi z turistiky -i keď to boli dobrí ľudia- hľadali únik od reality pracovného týždňa, nie psychologické a spoločenské otázky. Ale roky som mal partnerov na turistiku, splav člnom s Renátou, (napriek rozpadu turistického oddielu po zmene spoločenského zriadenia) alebo 2x aj so synom. Dokonca niekoľko rokov po rozvode. Zhoršovanie zdravia + ekonomická situácia po ID ma hodili na okraj spoločnosti. Všetky reči o “sociálnej inklúzii” sú podľa mojich skúseností klamstvo. *D*
Znie to ako Yoga 🙂
Mali by sme sa všetci zastaviť, kým nie je neskoro a začať si vážiť pravé hodnoty… Je to o tom, že každý je dnes viac-menej egoista; od toho to všetko plynie. Žena chce hotového chlapa, ktorého nemusí nič učiť a chlap opačne. No a keď sa taký/á náhodou nájde, skončí to skôr, ako sa človek nazdá, lebo človek chce stále viac a viac… nestačí mu to, že niekto sa chce pre neho učiť, pomáhať, žiť atď…
Jednoducho svetom vládne vzťahová kríza. Radšej vymením partnerku/a, ako by som sa mal snažiť všetko riešiť a komunikovať a ustupovať a blablabla, to je heslo dnešnej doby. Lebo je to predsa pohodlnejšie nájsť si na chvíľu zase niekoho.
Je veľmi ťažké dnes byť samým sebou a žiť pre druhých. Veľa ľudí si myslí, že to nezvládne a radšej to vzdajú bez toho, aby sa vôbec o to pokúsili. Zabúdajú však na jeden dôležitý fakt; pre toho, pre koho by sa mohli obetovať, ten sa bude rovnako obetovať pre nich a takto vzájomne to môžu zvládnuť a žiť šťastne bez stresov, depiek, alkoholu….
absolutny suhlas, chceme dostat to najlepsie bez toho aby sme sa o to zasluzili.. pritom len to ma potom pre nas skutocnu hodnotu, pre co sme museli vynalozit snahu a dokazat sa menit k lepsiemu
sorry ale toto je riadna pseudoblbost…clovek nepotrebuje ziadne jazera aby sa vyrovnal som svetom a s okolim a s dobou v ktorej zijeme. clovek musi byt v prvom rade vyrovnany sam so sebou aby neupadal do depresii “z tohto sveta”. a utekom niekde na samotu to nevyriesite a hlavne nezmenite. ked budete v poriadku sami so sebou ani vas uz nenapadne riesit okolie a svet 😀
tzv… splynut s davom a mate pokoj. Tak?
asi si ma moc nepochopil, pretoze o splynuti s davom tam nie je ani zmienka..to preco si to tak pochopil sa spytaj sam seba 🙂
Preco? Pretoze to presne o splynuti je… “vyrovnat sa so svetom takym aky je, neriesit okolie a svet, neutekat nikam prec”… ved to je skoro jak z navodu na zaradenie do mainstreamu … ci len mne jedinemu na svete to dava taky vyznam?
je to o tom ze to “jazero” si nosis so sebou
I like it..couse there is the true..Mark
Byt sam v samote s prirodou znamena, byt v spojeni s nou… to znamena vtedy nepocitujeme osamelost ale prave prepojenost.
Byt sam v spolocnosti ludi, casto znamena byt osamely.
Pretoze ludia sami sa v mysli, uzatvaraju pred svojim okolim.
Ja sa niekedy z toho az musim usmievat.. ako zachmureny sa okolo seba pozeraju v MHD alebo na uliciach.
Ale to casom kazdy pozna ze nie tymto smerom cesta vedie.
Ze v skutocnosti jedno sme. 🙂
Hoci este vela vody utecie… no mozno nie ked sa zmenia veci zvonku.. ktohovie 🙂
Prekrasne fotos robis! inak ja si myslim, ze treba ist svojou cestou, ci uz konzumnou, alebo nekonzumnou, hlavne dont let the system get you down:)
krásny článok 🙂 vyvolal mi úsmev na tvári, i ja mám svoje jazero 🙂
http://www.youtube.com/watch?v=je5o30hWLeo
like
este na margo nadpisu tohto clanku.
byt sam znamena nebat sa seba sameho.. nie okolia, v ktorom zijeme
ja som sa vcera s otcom pri strihani vinica dotahoval.. citujem.. On,, synu, zivot je komplikovany
Ja,, prd makovy.. zivot je jednoduchy.. komplikuju si ho sami ludia.. ale ako?
Strach, hanba, pocity viny.. kazda nova myslienka, kazde rozhodnutie je v nas zabite tymto padom uz v zarodku.
presiel som si ukazkovou antivychovou.. co sa tyka spemenutych troch “kralov”
teraz analyzujem v srdci aj v dusi kazdy svoj krok a viem, ze to je “to” a ze touto blahodarnou schemou trpia skoro vsetci ludia. napada ma milion prikladov, ale nech sa kazdy zamysli sam.. a kona.. alebo nekona.. je to jeho zivot.
Ja uz pocity smutku a viny z osudu druhych nenesiem, ani globalne/afrika/ , pocit hanby z ich zlyhania.. rodicovska schema.. nenesiem
tu a teraz liecim tie svoje..
zijem sam so svojim strachom kazdy den a snazim sa ho lepsie spoznat.. podobne ako ked spoznavam kamarata, spoznam nakoniec aj svoj strach.. potom sa mi prisnie jungovsky sen, kde ho obijmem.. svojho najvacsieho demona, svoj strach!! po prebudeni mam zvlastny pocit.. z dobre vykonanej prace.. zo seba.. ze idem spravnou cestou.
Strachov a jemnych odtienov strachu mame v sebe zakorenenych vela.. strach zo smrti je ten najpevnejsi koren,, ak ich postupne vyplienime.. mozme zacat slobodne zit.. jednoducho..
nie je nic jednoduchsie a prirodzenejsie ako zivot sam.. sekunda po sekunde sa moze zdat ako najvacsi dar a dokonale stastie.. prebyvajuce a trvalee..
do toho
D o k o n a l é .
D ě k u j i.
Krasne napisane a pravdive. Zenieme sa vsetci za nejakym snom, tuzbou, pocitom uznania. A pritom nic z toho nie je realne. Aj ja som mal svoje jazero, ale v behu dni som ho stratil. Vdaka za pripomenutie.
clanok sa mne osobne paci.pretoze to potrebujeme vsetci.je taka mega tech a mega info doba,ze clovek,ked nezacne vypinat castejsie,sa pomaly zblazni.ja to robim obcas a vysledok je zaujimavy..staci par hodin a ja zabudnem svoje pin kody do bankomatu,svoje telefonne cislo,hesla na internete..presne takto mi tie vypnutia funguju.pretoze sme stale v sachu no proste z tejto rozumovej a logick-anylytickej doby…to nieje nasa vina,tak sa svet vyvija sam.ano,treba odchody a ja ho potrebujem prave teraz..:)) ale fakt je ,ze pre urcitych ludi je to uz skor rozpravka..maju deti,hypoteky a su v tom po usi..a je to tazke uz potom.tak tot reba brat.nemozeme za to ako to tu bezi..toci sa to same a my sme v tom sukoli ci chceme alebo nie.ale vzdy sa da na chvilu odpojit a byt sam so sebou.ked sa tak niekedy ale pozeram na tie nase dnesne hodnoty,mam prisaham chut vypadnut niekam definitivne.doslova ma to taha prec.nastastie,este si to stale mozem dovolit.
Napísal by si knihu, ak by ťa kopala takáto dobrá múza s akou si napísal tento článok?
Danka, tento clanok tu takmer ani nebol, velmi sa mi nepacil, bol prilis filozoficky, sukromny a nijak cestopisny, na “publish” som klikol len preto, lebo som si ho chcel nechat na pamiatku, ale dufal som, ze to citat nikto nebude. Nepodarilo sa… tak neviem ci z takej odstrcenej muzy moze byt kniha. Odo mna skor obrazkove leporelo.
Konečne realita :), ktorú cez všetok ten chaos nevidíme. Chválim aj foto, ktoré majú dušu 🙂
Autorovi úprimne ďakujem za tento článok. Je úžasné niečo takéto čítať, o čom svedčí aj počet ,,pozretí”. Držím palce, nech sa podarí takýchto viac, a tak isto i na cestách.
Dakujem pekne za reakciu.. mas pravdu, je to vo velkej miere o drine a maximalne sa stotoznujem s tym, co si napisal.. musim v sebe pozbierat silu a odhodlanie, ktore som akoby stratila po mojich skusenostiach.. vzdy som bola bojovnicka, ale niekedy mas fazu v zivote, ze mas pocit, ze cely tento system je proste nastaveny zle, ty sa v nom stracas a mas nabeh rezignovat.. ja som teraz v tejto faze, ale asi nie uplne, ked si uvedomim, ze sa snazim hladat moznosti.. mozno aj tym, ze som napriklad citala tvoj clanok a hned som mala chut zareagovat a dozvediet sa mozno viac a nechat sa inspirovat..
Ja mam k umeniu velmi blizko, vo viacerych oblastiach, a vela veci, o ktorych si pisal, som uz aj vyskusala.. len si asi treba vybrat jednu oblast a naplno sa jej venovat.. Inak, pobavil si ma tym rybolovom.. 🙂 Predstavila som si seba ako kapitanku na lodi a ako sa tesim z prvych ulovkov.. :))) mile.. 🙂
Kazdopadne, dakujem za inspiraciu a bodaj by takych ludi, ako si ty, s takymto pohladom na svet, bolo viac.. prajem ti vsetko dobre, aj ked ta nepoznam, ale z toho, co a ako si napisal, si mi blizsi ako desiatky ludi, ktorych poznam uz dlho a osobne.. maj sa krasne.. zatial 🙂
Ahoj, velmi pekny clanok.. akoby si mi hovoril z duse.. presne toto riesim v poslednej dobe.. ze potrebujem byt sama, lebo nepoznam vela ludi, co by mi rozumelo, viacmenej sa stretavam s plytkostou tejto doby, ktoru si aj ty popisoval.. a riesila som v sebe aj otazku, ci existuje sposob, ako sa z tohto dnesneho stereotypu – praca (ktora ta nebavi, ale musis ju riesit, lebo to, co naozaj chces robit, sa ti zatial nedari naplnit), peniaze, nevsimavost ludi, povrchnost – da uniknut. Velmi by som tuzila byt slobodna a cestovat a hladat si svoje “jazera”, ale nie je to mozne kvoli PENIAZOM.. musim zarabat a robit to, co ma nebavi, aby som mohla vobec prezit.. a tak som sa ta chcela spytat, ci si myslis, ze je nejaky sposob, ako byt sam, obklopeny prirodou a neriesit kazdodenny zhon a mat si pritom dat co do ust a zaplatit za najom “garzonky” pri “jazere”… dakujem 🙂
Ahoj Natasa,
ano ano, trafila si ten najvacsi problem celkom presne. Zivit sa tym za cim dusa pisti, to je tazko ked je na krku renta, nebodaj hypoteka a nebodaj este hladne krky v kociku. Spolocnost, jej zakony, pravidla a principy nam nijak nepomahaju v uskutocnovani vlastnych snov, prave naopak. Ale to neznamena, ze sa to neda. Skor by sa dalo povedat, ze pri dnesnom stupni slobody sme najblizsie k nasledovaniu individualnych snov a poslani ako ludstvo kedy v historii bolo… aj ked stale dost daleko a niekedy mam aj pocit, ze sa zase vzdalujeme.
No… dost filozofie… len tak narychlo ma napadaju taketo sposoby ako sa uzivit v chalupke v prirode: pisat knihy, malovat obrazy, fotografia, skladat hudbu a ine formy umenia. Vedenie mensieho online shopu, graficky dizajn, software development, a ine formy podnikania, ktore moze fungovat cisto cez internet. Idealny pripad je tvorit umenie a predavat ho cez internet 😛 Potom sa napriklad tam pri jazerach ludia zivia rybolovom a turistikou. A napriklad Boris Filan sa zivi cestovanim a pisanim o tom, takze urcite ano, da sa to 😉 Mam tiez stastie (i ked neviem, ci nieco co si roky pracne budujem mozme nazyvat stastim), ze mam moznost vyskusat si jedno z vyssie uvedenych remesiel. Vela som obetoval, ale i ja potvrdzujem… da sa to, su sposoby, je to drina, ale o to krajsie su uspechy. Azda len vela odvahy a stastia ti mozem popriat k uspechu 😉
…este polnohospodarstvo ma napadlo… farmy na kone, ovce, soby, kde je poda, da sa toho vela… Tvorit realne hodnoty, to by malo cloveka vzdy uzivit, aj ked dnes to je trochu nahnute… no ale kto chce majetky, aj do financnych trhov sa dnes da dostat lahko, staci pocitac, internet… aj ked takych ludi asi nelaka zrovna pokoj pri jazerach.
Som rada, že konečne niekto niekto povedal presne to čo cítim. Mne to totiž takto nejde, ale totálne sa s tým stotožňujem!
…úplne krásne a žiaľ pravdivé, samota medzi ľuďmi zožiera…
Pacia sa mi tvoje prispevky. Bodaj by si vsetci ludia uvedomili, ze sa zbytocne nahaname za iluziami…..
Suhlasim, somota lieci a ponuka mozost zamysliet sa nad skutocnymi hodnotami. Nevidim vsak riesenie odist mimo, nie kazdemu sa da, alebo nie kazdy je na takyto typ zivota. Avsak podla mna by sme mali pravidelne aj kazdy den hladat cas a miesta pre trosku samoty a ocisty mysle a hned by nam tu bolo veselsie. Ja hovorim ze je to vo vnutri kazdeho … Osobne tiez preferujem byt sam v prirode a na odlahlych miestach, ale nie kady je taky. Kym su vsak ludia pozitivny a rozdavaju okolo seba dobru energiu, tak nech su trebars cely den aj v office.
Osamelost je sila, ktora ta znici,
ak z teba vyrazi a ty na nu nie si pripraveny,
ale tiez ta prenesie cez vlastny obzor, ked ju vies vyuzit.
pozor na rozdiel medzi samotou a osamelostou 😉
Tomas, perfektny clanok! spozoroval som ze si z blog.sme zmizol a potom som ta nasiel pri clanku “Ako som sa naucil mat malo”, presli mnou zimomriavky z toho aky je a vcera som si cital tento posledny a zazil som pri nom to iste…len tak dalej 🙂
Schopnost prebyvania so samym sebou – so svojou podstatou – jadrom, pokladam za zakladnu hygienicku aktivitu Duse.
Kazdy rozmyslajuci clovek prichadza skor ci neskor k podobnemu zaveru.
Autor sa vsak na celu vec pozera cisto len zo svojej pozicie. Neberie pod uvahu (aspon teda v tomto texte) zlozitost tohto fenomenu a to ze nie kazdy clovek na svete si moze dovolit takto odist “prec” (zoberme si np. takych ludi z Tretieho sveta, bojujucich o hole prezitie).
Podla toho co pise sa da usudit ze nema este “zavazky”… V pripade, ze ma clovek uz vedla seba partnera + deti sa odchod do samoty stava zlozitejsim. Neda sa len tak odist. Ale zase ked clovek zanedbava samotu, tak sa jeho zivot casto zacina uberat divnym, nie vzdy chcenym smerom, pretoze si nerobi pravidelnu retrospektivu.
Tu mame jednu z tazsich diliem, ktore sa nam v zivote mozu prihodit a treba ju vyriesit tak, aby sme nezranili seba, ale ani ineho cloveka.
Myslim, ze taketo uplne odchody do samoty su len hranicnymi rieseniami. Su liekom na dusevnu rakovinu v pokrocilom stadiu. Rakovina vsak neprichadza sama zo seba. Rakovina je vzdy len DOSLEDKOM niecoho nespravneho.
Su vsak aj ine ako len tieto hranicne sposoby. Tie ine uprednostnujem, pretoze nesposobuju az taky impakt na moje blizke osoby, na ktorych mi zalezi a ohladom ktorych sa citim zodpovedna za to ako ovplyvnujem ich zivoty svojimi rozhodnutiami.
Menovite: ked nezanedbavame pravidelnu malu Samotu – potreba velkej Samoty sa objavuje skutocne zriedka, a vacsinou ju ani netreba v 100%tach realizovat.
Priklady mojich malych samot:
beh
citanie
praca s rastlinami
nasavanie krasy predmetov
sedenie pri mori/jazere/rieke/zahradnom jazierku
pitie vonaveho caju/kavy
zehlenie
Odporucam film Into the Wild – podla skutocnej udalosti. Pojednava presne o veciach co som spomenula vyzsie.
Totalna Samota moze byt v istom bode zivota lakavym / subjektivne jedinym riesenim. Nie vzdy je to vsak tak ako sa na prvy pohlad zda. Konsekvenciou moze byt strata zivota prave vtedy, ked uz clovek nasiel smer a vie kadial ist + permanentne ovplyvnenie kvality zivota blizkych ludi vysoko negatyvnym sposobom.
Preto ja som skor za pravidelne dbanie o seba a male baterky-nabijajuce+smer-upravujuce Samoty.
Nemam dobru skusenost s extremami.
Fu, vždy mám trochu hrôzu z toho keď vidím komentár dlhší než článok sám 😀
Ale áno, máte pravdu. Autor sa naozaj na vec pozerá zo svojej pozície, lebo toto je autorov osobný cestopisný denník. Tretí svet je trochu komplexný problém, ale myslím, že snahy organizácií určených na jeho riešenie nezájdu ďaleko, kým sa budú hodnoty a celkovo myslenie ľudí vyspelého sveta odvíjať od hodnôt komerčného marketingu. Na to asi najviac poukazujem vo svojich článkoch, a áno, z osobného pohľadu, je to autentický cestopis s mojimi myšlienkami, robil som v marketingu, vydal som sa na dobrodružnú cestu a o tom píšem.
Myslím, že s tým behom, čítaním, rastlinami, ste to vystihli úplne presne, sám sa väčšine týchto činností venujem, ale naozaj sú ľudia, ktorí to nerobia, nevedia, blúdia a smutnejú, pretože sa svoj život snažia zosúladiť so všeobecne úznávanými potrebami komercie a konzumu, namiesto svojich vlastných potrieb a snov. Jak to hovoríte… rakovina duše. Preto ja inšpirujem takto zo svojho pohľadu cestovateľa a záleží mi na tom, tie myšlienky vypustiť. Keď uverejníte niečo podobné zo svojho pohľadu napríklad o tých rastlinách a čaji, tak si to rád prečítam a podporím. Čím viac pohľadov, tým lepšie.
A ešte k tomu extrému… pre bežných ľudí je to asi extrém, pre mňa to je vcelku normálne, rád chodím na odľahlé miesta, proste záľuba, robím to už roky, teraz to bolo len na dlhší čas, ale vrátil som sa živý, zdravý, s hlavou plnou nových nápadov… celkom sa nestotožňujem s Into the Wild… ja mám kamarátov, rodinu, stále sme v kontakte. Vtedy vo Fínsku ma načapalo to, že som stratil pripojenie na internet a nešiel mi mobil, ale vidíte, vznikol z toho nakoniec úspešný článok… inak robím si pre najbližšiu cestu taký samo-monitorovací systém liveblogu, aby sa o mne stále vedelo. Tak odporúčam sledovať 😉
Absolutne nekritizujem Vase slova v originalnom texte. Naopak, tesi ma ze si davate taku namahu a oslovujete svojimi myslienkami pozitivnym sposobom mnozstvo ludi.
(Toto je jediny text od Vas, ktory som zatial citala, takze som trochu vytrhnuta z kontextu..)
Chcela som len nacrtnut a preanalizovat situaciu, ked si Vas, priam rozpravkovy pribeh precita clovek, ktory je z nejakeho dovodu pritlaceny niecim “k muru” a povie si “tiez by som teraz potreboval sediet niekde daleko sam pri jazere a zotavovat si Dusu”.
Zaroven si vsak uvedomi, ze je samotnou matkou, skolopovinnym+financne zavislym mladym clovekom, alebo zdravotne indisponovanym dedkom, a nemoze svoju sucasnu zivotnu situaciu hodit za hlavu…
Co s takymito ludmi, co nemaju sancu, koli roznym dovodom, zazit takuto Liecivu Samotu, ktoru v skutocne podstatnej miere ponuka prave cestovanie?
Moj text som adresovala prave im.
Aby nezostali len pri melancholickom povzdychnuti a neprestali sa nasledne temou Zdravej Samoty a jej vplyvu na kvalitu zivota zaoberat.
Aby sa naucili Svoje Male Laponske Jazera nachadzat aj vo svojom okoli…
(ospravedlnujem sa za dlzku, zriedkavo sa v nete vypovedam, a tu sa mi napisalo mimovolne viac slov, uz nebudem)
Veľmi pekne a na správnom mieste si to napísala Cibi a myslím, že to veľmi dobre doplnilo článok. Bol to článok, čo sa mi zapáčil najskôr (tiež môj prvý na tomto blogu) a bol to komentár, ktorý obraz doplnil do podoby, že som si dovolil napísať, že s tými slovami súhlasím.
Presne taky den som mal.. praca, emaily, telefonaty, nahanacky… dakujem ze som si toto precital. Pohlad na to jazero ma ukludilo:)
super fotky super clank svata pravda… napriek tomu nik nechape moje pocity byt sam 😀 ale aspon viem ze nie som sam 😀
Ako to clovece robis, ze mas v tych uvahach tolko pravdy?
má to odžité predpokladám – pravda je poznanie z vlastnej skúsenosti – aspoň ja to tak vnímam
Veľmi pekne napísané… v niektorých častiach som sa tam dokonca videl
Som rad, ze pisanie oslovilo…
Peti, lajky nad niekoho dielom su digitalnou formou potlesku. Autora potesia 🙂
Lajky nad osobnym statusom blizkeho cloveka su diginalnou formou vzdalovania. Autora viac potesi stretnutie pri caji 😉
osviezujuce, zabavne a pravdive aspon pre mna…
krasne fotky…ale teraz som zmatena, ci to mam like-ovat 😉
… len tak dalej ! … a vela stastia k tomu !
vždy sa neskutočne poteším, keď príde ďalší článok od srdca 😉