Værøy – veterný ostrov

Na ostrove Værøy cez leto neplynie čas. Len sa tak nenápadne posúva, aby sa nepovedalo. Nestmieva sa, nebrieždi sa, nezačína a nekončí pracovná doba, ticho rána sa nemení na ranný zhon, stále je rovnako ticho, nič sa nemení, len chumáče oblakov sa menia na vrcholkoch útesov. Rybárske člny prichádzajú a odchádzajú cez deň aj uprostred noci rovnako, nezáleží na tom kedy. Iba helikoptéra z pevniny priletí vždy v presný čas, aby dala znamenie, že už je ďalší deň. Je to sloboda polárneho dňa, neexistencie noci, keď ľudí nezaháňa domov tma…

Len skala pod chumáčom oblakov kde večne fúka vietor, taký je Værøy…

…trochu strašidelná poloha podľa starých máp, medzi vírom, hadom a chobotnicou bývam…

…bol to známy ostrov Puffinov, ale neprileteli už roky. Zmena dopadla aj na nemenný Værøy…

…na skale pod chumáčom oblakov je teraz môj svet…

…o pol druhej v noci je slnko najnižšie, takmer sa dotýka ľadového oceánu…

…kam vedie prázdne stĺporadie v tomto vertikálnom kraji…

…stĺpy bez drôtov a miestami zreteľná nedostavaná kamenná cesta vedú do dediny Mostad. Je prázdna, opustená 60 rokov a plná zvláštnych zvukov…

…ľudia sa živili Puffinmi a lovom morských orlov, ktorých chytali holými rukami. Niekoľko orlov ešte krúži nad útesmi. Málo. Ľudia odišli. Puffini sa vracajú zriedka. Mostad bol príliš drsný…

…stúpanie po útesoch je náročné, ale teplota sa blíži k nule, tak zahreje. 500 metrov nad morom fúka večný vietor, podľa ktorého nazvali Vikingovia ostrov Værøy. Nieto stromu, kríku, ani kameňa za ktorý sa schovať. Čo fučí cez celý Atlantik, narazí priamo do Værøy a všetko na ňom…

…do skál pod chumáčmi oblakov, do mňa, aj do Maliny…

…nechcelo sa mi veriť, že cez priesmyk medzi skalami vedie chodník, ale mapa tak tvrdí…

…veľmi strmý chodník…

…Værøy je veľmi strmý ostrov…

…preliezol som ho krížom krážom, označil si miesta a časy na dobré svetlo pre fotografie…

 

… a potom preliezol všetko znovu a získal svoje fotografie. Je to tak jednoduché a zároveň náročné v drsnom subarktickom podnebí…

 

…tu je teraz nachvíľu môj domov na ostrove Værøy, na parkovisku je červená bodka Malina a pri pláži zelená bodka môj stan. Oproti nám je všetko príliš obrovské. Taký je svet naozaj…

Taký je Værøy, skala pod chumáčom oblakov kde fúka večný vietor. Kde neplynie čas, len sa tak pomaly posúva, aby sa nepovedalo.