Kosatky

Ako dieťa ma brávali ma do ZOO. Zo školy aj z tábora. Aby sme si vybudovali vzťah k prírode, poznali zvieratká. Videl som tam krásne šelmy, smiečne opice, strašidelné krokodíly aj múdre slony. Šelmy v malých klietkach prešľapovali z jednej nohy na druhej, psychicky choré a zlomené. Pavilón opíc smrdel tak, že sme sa držali za nosy a so smiechom utekali von. Slony len smutne stáli na mieste zviazané ťažkými železnými reťazami. Tak som si vybudoval vzťah k prírode… formu odporu… k nám ľuďom, k našej vlastnej bezohľadnosti a bezcitnosti. Odmalička mi všetepovali do hlavy, že zvieratá patria do klietky. Zvieratá smrdia. Sú nebezpečné. Sú na pozeranie, na zábavu, na jedenie a na topánky. Sú tu pre nás…

Najkrajšie miesto na bývanie je na chvostíku Lofotov, tam kde končí cesta a ďalej sú len ostré skaly…

…keď mám voľno, tak si zvyknem čítať a sledovať oceán…

…niekedy prejde okolo rybársky čln, niekedy sa pobijú čajky, občas ma postraší zvedavý tuleň…

…väčšinou sa len rozlieha do ďaleka prázdna hladina…

…dnes ma zobudili akési neznáme veľrybie zvuky. Stádo kosatiek dravých preplávalo priamo pod mojím útesom…

…slobodné a krásne, nie naše, ale svoje…

…skutoční vznešení dravci. Nerobili premety a saltá, sú doma, v oceáne, nie v delfináriu. Bez drezúry a výcviku, bez klietok a reťazí, prirodzené a voľné…

…nejaký čas strávili v zálive pod skalou, potom sa ich ostré chrbtové plutvy a fontánky vyfukovanej vody začali vzďaľovať do oceánu…

…oni odišli a prišiel ďalší krásny letný deň tu na ďalekom severe. Opäť som sa trochu inak pozeral na oceán a celý ten divoký svet naokolo…

…aké by to bolo krásne, keby mali deti namiesto uväznených dravcov v klietkach možnosť naučiť sa pozorovať skutočnú divú prírodu, slobodnú a prirodzenú. Aby si nemysleli, že divé zvieratá sú veci, ktoré žijú vo výkladoch ZOO a tancujú v cirkusoch. Aby poznali ich krásu a veľkoleposť, aby mohli nakuknúť do ich skutočného sveta, nie do ohrád a klietok väznených bytostí. Zatiaľ žijeme vo svete “dôležitých” problémov na podporu našej nadmernej spotreby, nie je čas na budovanie vzťahov s reálnym svetom, s našim vlastným prostredím. Možno raz…