Malinová cesta (8) – Isle of Lewis

Tak tento ostrov je miesto, ktoré som chcel odjakživa vidieť. Je jedným z posledných v Európe, ktorého obyvatelia sú potomkovia pôvodných Gálov. Veľmi som chcel aby mi niekto niečo povedal po Gálsky. Je to divoké a veľmi riedko osídlené miesto. Mal byť ďalší nezvyčajne teplý deň na apríl tu na severe. Škoda že trajekty plávajú dosť zriedka a mne už nezostáva veľa času, preto tadiaľ budem len prechádzať ďalej na sever…

…ďaleko sme to už dotiahli na sever…

‪

…a ideme ďalej…

…najskôr sme museli dovrčať do mesta Uig, odkiaľ pláva trajekt na Isle of Lewis…

…tamto dole tie biele domky, to je Uig…

…loď akurát kĺzala do prístavu, kúpil som lístky…

…a dal som si dobrý Fish & Chips, tak ako ja na lodi vždy :P…

…minuli sme pobrežie Isle of Skye…

…a kým som dojedol, už sme obiehali majáky Isle of Lewis…

…tak teda skalnatý, taký je tento ostrov…

…a na skalách sú ako z lega postavené biele domky…

…len silueta infraštruktúry napovedá, že v týchto skalách existuje moderná civilizácia…

…kapitán zakotvil v meste Tarbert…

…a ja som vyštartoval na okružnú jazdu ostrovom…

…podľa mapky sú tu veľké pláže, aj ujovia na lodi vraveli, že ich určite musím vidieť…

…a naozaj, s tým najjemnejším bielym pieskom…

…hladkými vlnami od Atlantiku…

…ak chcete mať celú obrovskú pláž celkom sami pre seba, Isle of Lewis je miesto kam treba ísť. Nie príliš známe, ale tí, ktorí ho poznajú, sa zvyčajne vracajú každý rok… tak mi hovorili spolucestujúci na trajekte…

…okrem mora a pláží sú na Isle of Lewis ešte jazerá… stovky a tisíce jazier…

…ako som šiel na sever do Stornoway, odkiaľ ma mal zobrať trajekt naspäť na pevninu Škótska, začali ma prenasledovať dva problémy. Prvý, že som ten trajekt nestíhal a druhý, že mi dochádzalo palivo. Nosím teda so sebou tajne bandasku núdzového benzínu pre takéto prípady, ale zložiť všetku batožinu, vybrať ju, naliať, zas všetko poukladať, to by bola prestávka tak na 10 minút a tie kvôli problému č.1 nemám. Nezostávalo nič iné, len dupnúť na plyn a dúfať, že vydrží.

Fúúú, keď som prišiel, brána do prístavu už bola zavretá, ale Malina opäť zachránila situáciu a ujo povedal, že keď mám skúter, nech obehnem rampu dokola a zaradím sa na začiatok. Podarilo sa.

Ako som Malinu naložil a priväzoval popruhmi, zhromaždila sa okolo skupinka asi 10 zamestnancov lode. Rozmýšľal som, čo som zas vyviedol, ale nič ma nenapadlo. Nechápavo som sa na nich pozrel a jeden povedal niečo čudné, čo som nerozumel… tak som pozrel ešte nechápavejšie, na čo zopakoval už po anglicky… “very nice scooter.” Až hore mi došlo, že to prvé bolo vlastne po gálsky… a tak mi teda niekto povedal niečo po gálsky a nie len niečo, ale že “pekný skúter”… bol som spokojný.

…plávali sme do Ullapool v severnom Škótsku…

…toto bola dlhá plavba a zjedol som veľa Fish & Chips…

…Škótske hory vyzerali dramaticky a tie bodky na oblohe sú kvapky, ktoré so sebou bral vietor, bola riadna víchrica,…

…severné Škótsko, tam už ktokoľvek nezablúdi…

…ááá, už je tu Ullapool…

…odviazal som Malinu, moji zamestnanci lode, teraz už známi ma prišli vyprevadiť, naštartoval som pohol sa a brm… motor zakašľal a zdochol. Skúsil som naštartovať, párkrát sa otočil a zase zdochol. Neuveriteľne ako sa to zdalo, fakt mi došiel benzín… na lodi. Moji desiati obdivovatelia boli hneď okolo mňa. Pred loďou som na parkovisku videl benzínovú pumpu, lenže z lode išiel taký veľmi strmý výjazd, cez ktorý by sme to moje 200 kilové teliatko ani desiati nevytlačili.

Pripadla jediná možnosť: rozbaliť môj núdzový kanister a šplechnúť trošku do nádrže, nech dôjdeme po benzinku. To malo zase 2 problémy. Na trajektoch sa kanistre s benzínom nosiť nemajú, na niektorých sú vyslovene zakázané. Rozbaliť ho tu pred tlupou mojich obdivovateľov asi zaváňa problémom. A druhý problém je že tieto Vespy zvyknú nechcieť viac naštartovať, keď im dôjde benzín a treba do motora pumpovať manuálne, čo ani neviem ako sa robí a toto nie je vhodné miesto a čas to zisťovať.

S ovisnutými ušami som sa teda priznal, že ja z lode nevyjdem lebo nemám benzín, ale že mám v bandaske, len ju musím vybrať. Všetci mi ochotne pomáhali, tam podržali prilbu, tam pridržali batoh,… a nevadilo im že mám 5 litrov benzínu v bandaske 🙂 Dokonca, i keď s nevôľou, ale Malina naštartovala a už sme frčali tých 50 metrov na pumpu.

Stále musím niečo vystrájať. Ale myslím si, že som jediný skúter na svete, ktorému došiel benzín na lodi. Natankoval som a s pocitom plnej nádrže sa vybral ďalej na sever.

Pred nami je ten najsevernejší cíp Škótska. Ale to bude zas iný príbeh, ešte je pred nami dlhá cesta.