Malinová cesta (23) – Gaularfjellet

Na brehu Sognefjellet som strávil noc a celý deň a počúval neutíchajúci dupot a šplechot dažďa. Tiež som zaznamenal jednu obeť. Nechal som si vonku na daždi hrniec špinavý od obeda, aby mi doňho napršalo, nech si na umývanie nemíňam pitnú vodu. Taký pekný veľký slimák sa vyšplhal hore a asi liezol po lyžičke, tá sa prekotila a on sa utopil. Ako ľahko sa môže prihodiť nešťastie životu. Keď večer prestalo pršať, mal som možnosť na pár hodín pokračovať v ceste. Ráno má prísť ešte väčší lejak a preto zahajujem soví život… denné lejaky prespať a v noci lietať.

Už tretí deň pred každou jazdou mám rozcvičku. Fučí mi zadné koleso. Stráca asi 0.2 bar za deň. Je to celkom nová guma, dal som ju meniť týždeň pred odchodom z Londýna. Zatiaľ len dofukujem a uvidíme, či sa to zhorší. No ale mám len ručnú mini-pumpu na bicykel, najlacnejšiu z nejakého hypermarketu pre krízovú situáciu a je to teda pekná makačka dofúkať tie 0.2 bar. Hlavne takto keď sme dlho stáli a je to cez 0.3 bar. Ale zahreje ma to v tejto zime, to teda áno.

Takto vyzeral tento deň, 9. jún…

…posledná kompa nás pred polnocou previezla cez jedno rameno Sognefjordu. Pred nami sa dvíhajú ďalšie kopce. Dnes v noci prejdeme cez Gaularfjellet, aby som sa ráno utáboril na druhej strane hôr…

…ďalšie stúpanie…

…do sveta ľadu a skál…

…oranžové, tam celkom na horizonte, na severe, tam svieti polnočné slnko, tam chcem ísť…

…ale najprv sa musím dostať cez toto územie snehovej kráľovnej…

…blíži sa, blíži sa oranžový horizont..

…rieky a vodopády ďaleko vyliate zo svojho koryta, nie len topiaci sneh z hôr, ale aj tento dážď ich kŕmi…

…ráno…

…znovu ma dážď prinútil zastaviť. Viete aké je stavať stan, ktorý sa už trikrát mokrý balil a rozbalil? Je to studené. Veľmi studené. Neďaleko je hotel. Mäkká posteľ vo vykúrenej izbe, možno by som si ju už zaslúžil. Aj keď noc stojí toľko ako benzín pre Malinu na týždeň. Ale čo to je za dobrodružstvo, aké okúsenie severskej prírody, keď sa pred ňou schovám medzi steny. Nene, kilometer od hotela som založil tábor kde prečkám ďalší daždivý deň.  V mojom rozpočte na túto cestu sa žiadne hotely neuvádzajú. A raz musí dážď ustať.

Varil som čaj a špagety so syrom a slepačí vývar. Snívalo sa mi, že mám super frajerku, bývame v tom hoteli neďaleko a pozeráme sa na ten nevľúdny svet z tepla, cez okno, kým z kuchyne vonia večera. To bolo tak trochu sklamanie, keď som sa večer zobudil v tom nevľúdnom svete bez večere a sám. Stále prší. Teraz ešte k tomu aj vietor fúka. Ale vietor je dobrý, vietor odfúkne oblaky, vietor znamená zmenu. Zmena prišla… začalo pršať ešte viac. Budem tu musieť prečkať aj noc. Už nemám žiadnu oficiálne pitnú vodu, topím si vodu z ľadovca. Aj jedlo mi došlo, zajtra ráno budem musieť niečo podniknúť.