Malinová cesta (25) – Trollstigen

Koľkokrát som si túto cestu prešiel na mape. Koľkokrát som si pozrel všetky fotky a videá a všetko čo o prechode cez Trollstigen existuje. Stavali ju 8 rokov niekedy medzi svetovými vojnami. Nedávno ju rozširovali a zabezpečovali voči zosuvom kamenia. Kamióny tam nesmú. Je to veľká atrakcia, kemp je plný motorkárov z Nemecka, Dánska, Fínska, ktorí si prišli zajazdiť na Trollstigen. Aj ja som medzi nimi. Jeden celý deň som si vyhradil na to, aby som sa vozil po ceste hore a dole a zase hore a dole…

…no a celý ten deň na Trollstigen prepršalo hustým lejakom. Bol som rád, že som v dobrom tábore a našiel som si komôrku pri kuchyni, kde som sa na deň zašil a dopísal posledné časti denníka o ceste po Británii…

…to je dobre, že tentokrát nemám limitovaný čas, a tak som ostal ešte jeden deň, aby som si mohol vychutnať Trollstigen. Na ďalší deň sa oblaky začali rozstrapkávať a prišiel môj čas…

…tu je, tu je…

…juhúúúú…

…waúúúú…

…ňoch ňoch…

…vŕŕŕŕ…

…brm brm…

…naozaj nič inteligentnejšie ako rôzne citoslovcia k tomu nemožno povedať. Je to ako dať malému chlapcovi do ruky najlepšie angličáky a sledovať ako ich s vyplazeným jazykom tlačí po koberci. Mne dajte Trollstigen a celý deň budem s vyplazeným jazykom na Maline točiť jeho divokými zákrutami a vrčať si pri tom…

…moja naklonená dramatizácia…

…vysoko, bojim bojim…

…prešiel som ho najprv rýchlo, potom pomaly, potom veľmi rýchlo a veľmi pomaly a ešte niekoľkokrát, kým som sa nasýtil…

…bol to jednoducho jeden z tých dní, kvôli ktorým som šiel na sever. Ďalšie ráno som sa zbalil a vydal za ďalším dobrodružstvom. Cesta na sever je ešte veľmi dlhá a ja mám už len necelé dva týždne aby som stihol oslavy v Tromso.