(40) Havøysund – na severe sveta

Pred šiestimi týždňami som opustil Britániu, aby som sa vybral na sever. Tak ďaleko na sever ako je to len možné, do sveta prázdnoty, chladu, opustenosti a nekonečnej prírodnej krásy. A dnes, práve dnes, sa to podarí. Budem vám málo rozprávať, pretože niet slov, ktoré by vedeli opísať čo som videl, ukážem vám obrázky, veľa, pretože tými viem najlepšie vyjadriť to čo vidím. Len niečo vám poviem na úvod. V knihách zemepisu, turizmu a iných žánroch mne milých sa hovorí, že najsevernejším bodom Európy je Severný Mys “Nordkapp”. Tento údaj je nepravdivý rovnako ako to, že Čínsky Múr vidno z Mesiaca a podobné všeobecne uznávané fámy odbornej literatúry.

Ale o to vlastne teraz nejde, inokedy porozprávam, teraz je dôležité to, že i keby bol Nordkapp ten najsevernejší, tak nás tam s Malinou neuvidíte. Ono ho totižto navštívi cez každé kratučké leto cez 200 tisíc turistov v autokaroch, karavanoch, na motorkách aj bicykloch, zaplatia nenormálnu cenu za prejazd tunelom na ostrov, potom nenormálnu cenu za vjazd do areálu, kde nájdu hypermarket na suveníry za nenormálne ceny a možnosť odfotiť sa pri značke “severu Európy”. Nie nie, to celé mi nikdy neznelo kompatibilne s cestou malinovou. Ja vás zavediem na iný sever…

…nezvyčajné ako to len môže byť, prebudiť sa do horúceho rána…

…bežné raňajky už niekoľko dní, suchár a kaviárová pasta…

…niet viac miest a dedín, len občasné obydlie Saamov, chovateľov sobov…

…ideme po E6, hlavnej ceste skrz Nórsko, pretože tu už inej cesty niet…

…tabuľa hlási obec, i kostol tu stojí, len tá obec samotná akosi chýba…

…tu vám poviem tajomstvo: kde autokary a karavany odbáčajú doľava na E69 na Nordkapp, odbočte aj vy, ale hneď potom ich nenasledujte, odbočte znovu doľava na 889…

…cesta je kúsok zlá, ale potom sa to spraví…

…sneh tu z kopcov nezmizne po celý rok…

…čím ďalej je krajina pustejšia…

…až nakoniec vás obklopia len holé skaly…

…raz za niekoľko desiatok kilometrov uvidíte roztrúsené domy a kostol…

…jedenkrát dokonca i mesto…

…a častokrát blúdivé soby…

…alebo kombinácie blúdivého soba a domu…

…je to dlhá cesta prázdnotou, prinúti vás rozmýšľať kam vedie, a pre koho?…

…vzduch je dnes neuveriteľne teplý, nad morom sa dokonca vlní fatamorgána…

…dlhá, celkom prázdna kľukatá cesta okolo skál…

…vás nakoniec dovedie do mesta Havøysund. Je sobota večer, rybári popíjajú v krčme, dokonca i nejaké dievčatá posedávajú vonku na lavičkách…

…a tu si zapämatajte tajomstvo najväčšie, hneď ako vôjdete do mesta, odbočte znovu doľava, okolo cintorína a hore strmým kopcom k veterným elektrárňam…

…po pár kilometroch štrkovou cestou prídete na ten najkrajší severný koniec sveta…

…on samozrejme tiež nie je ten celkom najseverenejší, ale je váš. Tak ako bol v tento deň môj. Bez 200 tisíc turistov, nie, na celom ostrove bol jeden karavan. Jeden. A ešte je tu reštaurácia, verili by ste? Ale je prázdna. Sedí v nej len sám kuchár a zachvíľu bude zatvárať…

…pred nami šumí v hĺbke pod útesmi už len Severný ľadový oceán…

…pláva po ňom jediný čln…

…a jedna rybárska loď slimačím tempom ťahá svoju rybiu farmu…

…tak tu som sedel na kôpke kamenia…

…aha tu ma vidíte, aj akú mám už dlhú bradu. A ako škriabe, raz dole na juhu si ju hneď a zaraz oholím…

…a tu Malina sleduje polnočné slnko…

…bol som hore skoro celú noc, príliš pekne na spanie…

…celkom sám úplne na severe, kým svet na juhu má noc a spí, alebo sa trápi, alebo niečím opíja, alebo sa zas niekam blázni…

…už som od toho všetkého príliš ďaleko…

…a vedeli ste, že more nemusí byť vždy modré?…

…niekto mi napísal (naozaj, je tu signál na internet), že si nevie predstaviť byť tam hore takto sám. Ja si neviem predstaviť s kým by som tu mohol byť…

…v tom je asi celá chyba, celý tento útek od civilizácie, beznádejný ako boj s veternými mlynmi, a tvrdo na to doplatím, keď sa vrátim na juh…

…ale zatiaľ som ešte tu, tak ako som bol tisíckrát v mapách, tak teraz som naozaj tu, na svojom vlastnom severe sveta…

…a sčasti svojho vedomia tu aj navždy zostanem.