(49) Na konci lesa
Varujú ma pred premnoženými medveďmi, už nie je viac bezpečné spať vonku. Toto je ich les, ich tajga. Preto každý večer chodím dlhé kilometre cez les do drevených zrubov, kde môžem v bezpečí vzbudzovať zvedavosť medvedích nosov svojimi konzervami s tuniakom. Aj dnes som tak išiel na noc hlbokým lesom, keď sa oproti mne znenazdajky vynorila postava so širokým klobúkom. Spotený a unavený, obklopený húfom komárov ako prízrak z bažiny sa ma opýtal ako ďaleko je k ceste. “Už len hodinu.” ani mi nechcel veriť, že tak blízko a ukázal mi na mape ako putuje už 6 dní ďaleko z ruskej strany lesa, kam nevedie žiadna cesta…
.
I tak som býval…
.
…dlhé kilometre drevených chodníkov ponad bažiny boli jediným spojením so svetom…
.
…a každý deň ďalší kúsok na juh po zlých cestách, ďalší defekt, ďalší kus nekonečného lesa…
.
…tam na druhej strane plytkého údolia, tam začína Rusko…
.
…priveľa smrti a strachu prešlo tu po hroznej ceste Raate…
.
…toľko mŕtvych, koľko je v tomto poli kameňov, hovoria. A že to už bolo dávno, veď ich fotky sú čiernobiele. A či by ste dosť vtedajšej nezmyselnosti nenašli aj dnes pán generál Mannerheim? Viete, na vašej strane budú hrdinovia, ale padne vaša línia. A postavia vám tu veľké kamenné pole. My to už dnes vieme. Vy ste nevedeli. Ale my zas nevieme čo postavia nám…
.
…ako to len dokážu stromy, vyrásť v kameni. Tak veľa, tak veľkolepých stromov. Ani som nevedel, že môže takto drevom voňať vzduch, takto prirodzene, keď sa nepíli, len stojí…
.
…ku každému jedlu mám hrsť lesných jahôd. Rastú v tráve na brehu jazier…
.
…prešli sme okolo toľkých jazier…
.
…toto je posledné…
.
…tu končí les. Ani tento čln nie je priviazaný. Na severe nezvyknú byť veci priviazané, zamknuté, ohradené, či inak proti ľudskej chamtivosti zabezpečené. Nie je potreba. A už zajtra bude všetko inak, opačný svet. Po dvoch mesiacoch uvidím mesto, ruch, metro a možno aj električky. My zajtra s Malinou uvidíme Helsinki.
Ahoj,
tie chatky na prespanie si mal dopredu vytipované? Alebo ako si sa k nim dostal? Prípadne máš nejaký zoznam kde sa nachádzajú?
Druhá vec, malinu si nechal na noc niekde pri ceste alebo si sa brodil lesom k chatke aj s nou? Obvykle tieto chatky bývajú dosť ďaleko od cesty.
Vďaka.
Marek
Nie, nemal som ich dopredu vytipovane. Pri ceste byvali vzdy nejake informacne tabule s mapou oblasti, kde boli vyznacene aj tie chatky. Tak tam som si na kazdu noc nasiel nejaku najblizsie k ceste. A hej, aj tie najblizsie boli dost daleko, take 2-3 hodiny som ku nim slapal. Malinu som nechaval na ceste, ona samozrejme do lesa nemoze.
Looking good.
Super videjko!!!!!
Jééj, tam muselo byť neskutočne. Nádherné…
…no, a prave vtedy mam byt celkom inde, tak si idem skusit poprehadzovat kalendar, aby som nebol celkom inde, ale priamo tam.
…a teraz ma napadlo… toto som si vyrobil este minuly rok. Time lapse zo “zatisia” nad polarnym kruhom. Je to asi 30 hodin zivota jedneho ostrovceka kde som sa usadil. Ma to byt v HD kvalite, ale nejak sa to tragicky zmensilo, dakedy to opravim… tak len tak pre zaujimavost:
http://www.youtube.com/watch?v=S9mnw_KB7Mk&list=UU7iM8xBOMj_EMg-gGNLsfqA&index=6&feature=plcp
Hyvää yötä!
Ha! rychlejsi si Marek
CHOTS hraju v sobotu 21.4 v PD 🙂
Hoho…ten prelozeny koncert prelozili v statnej kulturnej ustanovizni, to sa nik nedozvie na kedy je prelozeny. Ale 21.4. CHOTS zahrajú na festivale Romanov Vesmír v Prievidzi 🙂
Savonlinna, tam som tankoval 🙂 Okolo boli najkrajsie jazera.
…s koncom putovania to nebude tak jednoduche. Ale teraz som v Handlovej a stale cakam na ten prelozeny koncert CHOTS… bude?
joooj uy je koniec putovaniu 🙁
ja som bola v Savonlinne minuly vikend 🙂 to je tiez tam niekde pri hraniciach.. ( neviem nedal si mapu hehe)