(50) Letné Helsinky

Pán umelec Pentti Ikäheimonen mi nalial pomarančový džús vo svojom ateliéri s ligotajúcou sa dlážkou a luxusnými kreslami. Nevie jazyky, a tak mi rozpráva po fínsky, veľmi pomaly a zrozumiteľne. Nie, z ugrofínskej jazykovej vetvy nerozumiem nič, ale chápem. Teto zámok s parkom a jazerom, to je jeho ateliér. Tu nebýva, len maľuje. Zavolal ma dnu, lebo veľa ľudí sem, 5km po lesnej ceste, nepríde, tobôž nie na skútri a určite nie až z Londýna. Poukazuje mi všetky izby a obrazy, pochválim a odchádzam sa utáboriť k jazeru, ktoré mi označil na mape. Vykúpem sa a trochu počlovečím predtým než vôjdem do mesta medzi ľudí …

.

…zbohom voňavé a studené fínske lesy…

.

 

…tu začína nový svet…

…v pravoslávnom chráme večného spánku Panny Márie som sedel snažiac sa pochopiť ten zhon za jeho múrmi…

…koľko storočí si pamätajú tieto ikony, symboly, obrady a všetky kúsky spojené do jednej viery a z akej diaľky prišli až sem. A za tie storočia akoby sme sa ani nenaučili, že sú to len dlhodobé presvedčenia a hodnoty, čo posúvajú niekam svet a zanechávajú stopy… a my sme sa vybrali za pohodlím, krátkym, rýchlo sa meniacim a míňajúcim. Nie, nie som pravoslávny, ani kresťan nie. Ale na to nikto nemusí študovať Bibliu a zúčastňovať sa obradov, aby si všimol, že niečo hnije tam vonku v tomto svete. Alebo azda ani nie vonku, ale skôr vnútri…

…rozruch na druhej strane sály upútal moju pozornosť. Kývajú… kývajú mne!… mne kývajú! Francúzi! Rodinka s kvietkovaného karavanu, s ktorými som nocoval o 2000 km severnejšie pri  Barentsovom mori plnom Bielych Veľrýb… to sú tie náhody čo robia malý tento svet… a tak už ani vo veľkom meste som nebol sám…

…Helsinky sú krásne, v uliciach hral Jazz, blonďavé dievčatá predávali zmrzlinu, v kníhkupectve sa mi ušiel najkrajší úsmev a po 2 mesiacoch permanenetného hladu som zjedol najväčší hamburger…

…po všetkých ľadovcoch, snehoch, búrkach a mrazoch bolo leto…

…mesto, ktoré je plné farebných lodí…

…niekedy som nevedel rozlíšiť kde začína ľadoborec a končí dom…

…v prístave som sa stratil, moja navigácia už celkom pokapala…

…ako som tam s Malinou blúdil a snažil sa porozumieť smerovým tabuliam k trajektom, objavil sa predo mnou znenazdajky francúzsky kvietkovaný karavan… také náhody robia svet ešte menším. Zakývali sme Helsinkám, zakývali sme severu…

…niekedy uprostred noci ma loď vysadí v Estónsku. To už je z pohľadu tohto leta veľmi ďaleko na juhu…

…ale aj domov je to stále veľmi ďaleko.