Read More

" />

Ako som sa naučil mať málo

 

Písal som si cestou poznámky. Čokoľvek čo mi napadlo, lebo som mal pocit, že mám možnosť vidieť svet z iného pohľadu ako počas bežných pracovných dní, do ktorých bol doteraz môj život zamotaný na nerozuzlenie. Táto ma napadla pri obede na lavičke pri obrázkovom fjorde. Listoval som si v nedávnych fotkách z Londýna a čudoval sa ako sa mi stal za niekoľko mesiacov ten život neskutočne vzdialený. A muselo to tak byť, že som našiel aj tento obrázok svojho celkom typického obeda…

…málokedy som sa dostal von, väčšinou som jedával za pracovným stolom, londýnsky štandard…


 

…a toto je môj obed v momente, keď si túto poznámku značím…

A našiel som ďalšie…

…tu Malina spávala, v prenajatom dvore medzi odpadkami s vyhodenou práčkou a rozbitým televízorom…

 

…teraz spáva vedľa môjho stanu pod polnočným slnkom…

 

 

…toto bola meetingová miestnosť, jediná s výhľadom na mesto, kde som sa chodil schovať, keď som potreboval nerušene pracovať…

…toto je teraz moja pracovňa…

…toto som bol ja v robote…

…a toto som ja na ceste…

Obedy z polystyrénovej krabice, zamrežovane vyzerajúci výhľad na plnú ulicu, pracovný úbor ako oblek s kravatou, to sú všetko len príklady súčasti toho čo sa nazýva úspechom v modernom svete. Ale ja som presvedčený, že svet sa už pohol niekam ďalej. Že len trochu otvoreného myslenia nás môže vymaniť z robotických kultúr 9to5 kancelárií, že len trochu uskromnenia nás môže vytrhnúť z drápov bánk, konzumu, stresu a rýchlosti, že len trochu úcty k vlastnému rozumu nás odpúta od demagógie marketingového kapitalizmu.

Po storočiach vojen a revolúcií sme získali slobodu a na čo ju využívame? Zo všetkého najviac nakupujeme. Veľa veľa, viac než nám treba, viac než sme schopní zaplatiť a potom sa kľudne sami dobrovoľne zaviažeme do práce, ktorá nás nebaví, do pôžičiek, zmlúv a strachu, či nebude drahšie. Ale veď, tak to má byť, to sa považuje za normálne, však? A tak na to teraz myslím, že či sa ešte do takého sveta budem vedieť vrátiť. Vlastne, viem, že nebudem. Tri mesiace žijem s vecami, ktoré sa dajú naložiť na malý skúter. Neviem na čo by mi ich bolo viac. Keď mám málo vecí, stíham ich mať rád. Navždy chcem mať málo vecí. A ľudia mi budú hovoriť “chudobný”.

72 Comments on “Ako som sa naučil mať málo

  1. Pingback: Tomáš Gríger o nadčasovom posolstve v románe Knuta Hamsuna | Blog o knihách a ich čitateľoch

  2. Jaj tak ty si z londonu zdrhol. Kedzeuz mam rodinu, napada ma ako by sme zili s malym babom na skutri a v stane 😀 Len zartujem, ale ako si predstavujes ze by mohla mlada rodina zit, slobodne, nezavazne ale aj bezpecne?

    • Napr. tak ako ziju obyvatelia Zajezky pri Zvolene http://www.zajezka.sk . To ma len tak momentalne napadlo, lebo som o nich pocuval relaciu na Slobodnom Vysielaci a uberam sa podobnym smerom zivotneho stylu :)

      Ale tak zakladom je mat vhodne povolanie, alebo zrucnosti a chut naucit sa nieco uzitocne, z coho sa v takom prostredi da zivit rodina. Ja som po navrate zacal vlastny biznis v uplne inej sfere ako som robil v Londone, celkom od nuly, s minimalnou investiciou a fungujem uz viacmenej slobodne. Takze sa to da, niekedy o tom daco napisem.
      No a este je dost dolezite NEMAT hypoteku a podobne zotrocujuce zavazky do ktorych nas tak rada spolocnost tlaci. Odtial uz potom bohuzial niet uniku.

  3. ahoj, mozem si pozicat z textu nejaku cast napr. do FB statusu? dik za odpoved

  4. Minimalizmu sa učím už asi rok naozaj malými krôčikmi, keďže veci neviem zmeniť hneď a zaraz. Občas sa mi stane, že vrátim späť ku konzumu, ale rýychlo sa pamätám,a si sú to nútené prestávky, ktoré dúfam časom vymiznú úplne…ale snažím sa a nevzdávam 😉
    Pekný článok, hoci viem, že už nie aktuálny, tak dúfam, že návrat nebol príliš ťažký a tvrdý a všetky predsavzatia sa podarilo aj dodržať v realite..

    • Ano, uz s tou myslienkou minimalizmu fungujem rok v realite a stale si ho pestujem :) Tie sklzy do konzumu sa obcas tiez stanu, ale uz si neviem predstavit, ze by som v nom ostal nastalo. Prajem, nech sa ti v tom dari, cim dlhsie vydrzis, tym je to lahsie a prirodzenejsie.

  5. Mozno Vas zaujme tato diskusia:

    Tomáš Profant
    Obavam sa, ze toto je typicky post-materialny pristup v dobe neudrzatelnosti. Chcem mat malo veci, ale definujem sa ako cestovatel. Mam rad svoj skuter, ale nad tym, na co jazdi, kde sa to tazi a ake to ma dosledky sa nezamyslam. Materialne hodnoty su mi cudzie, pokial ma tie post-materialne nezacnu obmedzovat. Som free, ale to, ze obmedzujem druhych mi nevadi. Som proti systemu, ale v skutocnosti nie celkom. Som kvazi-post-materialista.
    Včera o 11:42 · Páči sa mi to
    Ondrej Gazovic
    Myslim, ze mu krivdis, Tomas. Je urcite lepsie znizit svoju spotrebu a inspirovat k tomu aj dalsich ludi, ako pokracovat naplno v konzumnom sposobe zivota bez reflexie. Ak sa nemylim, takisto Tvoj odpor voci systemu je iba ciastocny – mnohe jeho sucasti stale akceptujes a podporujes. A pride mi to ok – uz tym, v com vsetkom sa lisis, tomuto svetu prospievas. Zaroven s nim stale dokazes komunikovat, co umoznuje inym, aby sa inspirovali.
    Včera o 12:06 · Páči sa mi to
    Tomáš Profant
    a preto som to lajkoval. Na druhu stranu, jedna vec je neodstrihnut sa uplne od spolocnosti a druha neodopriet si cestovanie. To co ale vidim ako hlavny problem je, ze cestovanie sa vzdy prezentuje ako post-materialna hodnota, ako spoznavanie, ako prejav slobodneho ducha… pritom ale cestovanie vobec post-materialne nie je. Inak, mozno mu ani tak nekrivdim, ved mu to mozem diskusiu s Tvojim dovolenim dat pod clanok a uvidim, ako zareaguje.

    • Cavte, no ja neviem ci je alebo nie je cestovanie postmaterialne, ani ci moje aktivity su nejakym sposobom postmaterialne. Zijem vcelku normalne, len na rozdiel od dnesneho konzumu, kde sa do nas husti potreba mat co najviac veci, mne sa zapacila predstava mat co najmensi mozny pocet veci a pritom stale plnohodnotny kvalitny zivot, v niektorych ohladoch menej pohodlny, ale za to na oplatku slobodnejsi. Nie je to protest proti celej spolocnosti, je to protest proti marketingovemu kapitalizmu a volanie za uskromnenim, nech tu nieco z tejto planety zostane aj detom. Ta udrzatelna rovnovaha medzi spotrebou a prirodou niekde je a nemusi to byt az na nulovej spotrebe, ale urcite je to na nizsej nez mame dnes. Asi taka je moja idea.

  6. ako som sa naucil mat vela.. z “mala” aneb zazraky tohto sveta..putuj dal pane a uc mne- nauc ma vzlietnut prosim

  7. Keď mám málo vecí, stíham ich mať rád. úplna pravda, ktorá mi pobehuje hlavou posledný rok. vďaka, za jej oživenie.

  8. Výborný článok, mám chuť kúpiť si vespu, dobehnúť autora a pridať sa k nemu. Len nie je to také jednoduché už sme tak silno spútaný hypotékami a zabehnutými rituálami pracovného života, ženami a detmi…. A viem, že máš pravdu vo všetkom. Svet je zle nastavený. Je nastavený tak aby bohatší bohatli a chudobní chudli.

    Ale nepomôžeš si sám využívaš výdobytky modernej doby, notebook, prístup na internet. Na to všetko potrebuješ peniaze. A tie ti dáva práca.
    Zrušme peniaze a môžeme stvoriť novú spoločnosť.

    Na Tvoju rečnícku otázku: “Po storočiach vojen a revolúcií sme získali slobodu a na čo ju využívame?” by bola ešte jedna odpoveď. Získali sme slobodu na to aby sme ju stratili uväznení v prácou.

    • Myslim, ze peniaze nie su tym problemom, skor postoj spolocnosti k peniazom je problem. Peniaze su uzitocne, ja vytvorim hodnotu, dostanem za nu platidlo a za to si mozem kupit co potrebujem… uzasna vec v principe.
      Problem je, ze ludia maju na oboch stranach tej transakcie mamonarske predstavy. Na jednej strane chcu co najviac toho platidla bez toho aby vytvarali realne hodnoty a na druhej strane chcu kupit co najviac realnych hodnot za to ziskane platidlo. A davam do pozornosti to spojenie “chcu kupit”… clovek vyspeleho sveta minie velmi malo na veci ktore potrebuje, trosku viac na veci po ktorych tuzi, ale velmi vela na veci, ktore, nepotrebuje, netuzi po nich, iba ich chce… vystihujuca fraza “sak ked na to mam”. Ako extremny pripad uvadzam kolko dokaze socialne odkazany clovek minut na alkohol, cigarety a automaty…

      Ak sa zacnu na jednej strane vytvarat realne hodnoty a na druhej strane ludia prestanu pazrosit za vsetkym a kupia len to co naozaj potrebuju… napriklad i ten pocitac a internet, ani ja by som bez toho nevedel zit… potom bude to vazenie pracou ovela volnejsie, ba az tak, ze mnohi dostanu sancu zivit sa tym co robia radi a spolocnost sa zacne posuvat k stastnejsiemu zajtrajsku… bohuzial, teraz sa tie vazenia zamykaju stale viac a zamkou na nich je pazravost, zeleznou klietkou je pohodlie. Kto sa vie zbavit aspon casti pohodlia a uskromnit sa, ma vyssiu sancu na vlastny zivot.

      • miname peniaze, ktore nemame na veci, ktore nechceme aby sme ohurili ludi, ktorych vlastne ani nemame radi..

  9. niekedy pred rokom som cital ako si bol v Snowdonii, lebo som tam prezil cele minule leto … a zas som toto nejak objavil … asi musim zacat citat pravidelnejsie, dobre sa to cita …

    • Cele leto v Snowdonii!!! Tak to je zazitok, fantasticka krajina, cely Wales je super, ako z rozpravok o drakoch a rytieroch. Tak dakujem za znovuobjavenie.

  10. Nadhera, pri citani som sa rozplakal ako male dieta. Asi aj moja dusa citi, co je spravne.
    Len tak ma napdala taka mala prakticka rada ohladom antiperspirantu: ak si rozotries trocha obycajnej sody bikarbony na mokre podpazusie, tak najmenej 30 hodin z teba nikto nebude citit ziaden zapach. Zapach je sposobeny kyselinou propanovou, ktoru vyrabaju bakterie na pokozke rozkladom potu. Kedze soda je zasada, neutralizuje kyselinu a voila – ziaden zapach. Funguje to ovela lepsie, ako hociktory moderny antiperspirant. Dokonca sa to narozdiel od antiperspirantov da pouzit aj ako sucha sprcha :)
    Prajem vela stastia

  11. Kedysi som si takýto druh vecí nevážila. Chodila som na strednú a prišlo mi smiešne, že by som sa niekedy len tak zobrala a na vlastnú päsť sa vybrala do sveta. Hlavným dôvodom asi bolo, že som si to nedokázala predstaviť. Prežiť život tak ako ostatní sa mi zdalo normálne.
    Ale postupom času som sa začala dostávať k informáciám, ktoré ma viac a viac viedli k tomu, aby som zmenila svoj názor. A on sa menil, postupne sa formoval, pretože keď denne človek chodí do práce, či do školy, a musí sa naučiť, či musí napísať kvantá spisov a domácich úloh, či učiť sa na skúšky, logicky vie, že robí produktívne veci, ale cíti sa prázdny. Zadubuje svoj duchovný život a uvedomuje si, že niečo nie je v poriadku. Je to prostredím? Je to ľuďmi v okolí? Čo sa stalo, že už necítim ten komfort, ktorý som cítila predtým?
    Prírody ubúda, a čoskoro sa nebudeme mať kam “vrátiť”. Najhoršie však je, že ľudia to považujú za správne. Presne ako si písal v tvojom článku: “úspech v modernom svete”, ale treba sa zamyslieť, čo je vlastne ten úspech? Zabarikádovať sa v dome/práci a šetriť si peniaze na zlú dobu? Nezmysel, treba žiť!
    Páči sa mi ako jednoducho a výstižne si podal tento článok a takisto ho pošlem svojim priateľom a známym, aby videli, že ešte stále majú na výber…

  12. Ahoj Tomas, velmi zaujimave citanie, drzim palce! Chcel by som sa opytat z praktickeho hladiska, kolko priblizne minies na svojich cestach mesacne na bezne fungovanie? Iste to zavisi aj od krajin kade cestujes, vieme ze severske krajiny su sami o sebe dost drahe, ale aj tak sa pytam.

    • Čau Janči, na beznín si rátam 5€ na 100km…to je najväčší náklad. Dosť drahé boli trajekty na pobrežnej ceste, ale na tie som mal odložené, aby som nemusel ísť vnútrozemím… asi 300€ som na ne pomíňal. Ubytovanie na severe je nulový náklad, lebo táborím nadivoko. Na juhu v civilizácii väčšinou platím kempy, čo je vyhodených 10€ za noc. Strava je okolo 20-30€ týždenne, varím si sám. 1€ denne na mobilný internet. Ja som si vyčlenil 1,500€ a jazdil, kým som to neminul, vydržalo mi to 3 mesiace… paradoxne len za rentu v Londýne som platil viac, takže som vlastne ušetril 😀
      Ovšem väčšie než to boli počiatočné náklady… všetko kempové vybavenie, servisy a doplnky na skúter ako kúrenie, nosiče, tašky na batožiny, náhradné diely atď… ale to mi už samozrejme ostáva, takže to sa nedá brať ako náklad na túto jednu cestu.

  13. viamalina bodka com.. v poslednej dobe o tejto stránke počúvam hodne.. bolo to krásne čítanie, ktoré treba šíriť ďalej.. preniklo to až tam, hlboko.. vieš?
    Tomáš, nech sa Ti darí a hlavne, taká tá duševná spokojnosť a radosť z maličkostí :)
    hodlám si prečítať aj predošlé..

  14. Tak nejak podobne som to citil aj ja a odisiel som z prace IT-ckara a teraz robim na horskej chate chatara a namiesto kontrolovania facebooku chodim prikladat do pece.Uz rok a pol a menit nebudem

  15. uplne s tebou suhlasim a napisal si to skvelo,ja som sa dnes vratila z thahska po mesiaci cestovania…a mam take iste pocity ze svet kde som teraz je uplne cierno biely az sedy ….aja v takom svete nechcem zit a vychovavat svoje deti… Uprimne rozmyslam nad premiestnenim na vychod… Vela stastia na cestach…

    • Joj no vidím tvoje fotky Džuli, krasota najväčšia. Toľko farieb, hej, tu je svet oproti tomu jednoducho šedý. Ďakujem a tiež ti prajem… ako to nazvať… farby 😉

  16. Chudobný?
    Ak sa niekto môže len tak poflakovať niekoľko mesiacov na skútri tak rozhodne nemôže byť chudobný.
    To ten skúter jazdí na vodu a ty jedávaš len trávu alebo odpadky? a notebook nabíjaš kde? a na internet sa pripájaš ako?

    Je to možno pekne napísané, ale pre bežného človeka úplne nereálne. Keby si mal deti možno by si pochopil že nemôžu bývať v lone prírody niekde v stane pri jazere. V dnešnej dobe človek peniaze ku kvalitnému životu potrebuje. Kto tvrdí že sa dá žiť bez nich je len naivný rozprávkar. Je to smutné ale je to tak.

    • To ste nepochopili, tu nejde o peniaze, ale o veci. O to, ze ludia svoje peniaze minaju na veci ktore nepotrebuju. Samozrejme, ze clovek potrebuje aj peniaze, ved tie su nositelom hodnoty, ktoru vytvoril. Ale preco ich potrebuju az tolko, ze nakupuju spustu veci, ktore vobec nepotrebuju? Ak je pre vas kvalitny zivot potrebny najdrahsi televizor a auto na hranici unosnosti vasich prijmov, tak nikdy nepochopite, pretoze mate celkom ine zivotne hodnoty.

      A k tom ucestovaniu… asi si este nikdy neskusil nizkonakladovo cestovat. Skuter ma nizku spotrebu, stravovat sa da velmi lacno ked si varim sam. Notebook nabijam na skutri, alebo niekde kde najdem zasuvku (napr v kniznici)…nulove naklady. Na internet sa pripajam cez mobil, stoji to jedno euro na den. Ja som si nieco nasetril, ale stretol som aj ludi, ktori cestovali uplne bez penazi a dobrovolnicili na farmach.

      Kto neskusil, nevie. Kto povazuje cestovanie za poflakovanie, nikdy nebude vediet.

    • “Je to možno pekne napísané, ale pre bežného človeka úplne nereálne. Keby si mal deti možno by si pochopil že nemôžu bývať v lone prírody niekde v stane pri jazere. V dnešnej dobe človek peniaze ku kvalitnému životu potrebuje. Kto tvrdí že sa dá žiť bez nich je len naivný rozprávkar. Je to smutné ale je to tak.”

      – Miexer, asi to bolo myslene tak, ze tie deti nepotrebuju najnovsi model plazmovej telky, najlepsie mozne auto, dovolenky v exotickych krajinach, ani drahe hracky a fancy zariadenu detsku izbu… Staci im vela lasky a CASU ich rodicov, zdrave jedlo, pobyt vonku sprijemneny zaujimavymi cinnostami SO SVOJIMI RODICMI a pod. Na to netreba platy od 2000e mesacne vyssie na hlavu za tu cenu, ze dieta svojich rodicov vidi len cez vikend. Radsej menej penazi a viac casu na svoje deti – a ver tomu, ze nebudu o nic PODSTATNE ukratene.

      Silva

  17. tomas, to je super vidiet coraz viac a viac ludi co zmyslaju takto. a haluz vidiet trochu tvoj zivot po x rokoch odkedy sme sa nevideli. drzim palce, a isto sa uz nevratis, a naco by si to aj robil? teraz ti uz bude fajn, aj ked jasne, ze problemy pridu.

    • Dakujem Lina, potlacam zvedavost aby som zacal skumat kto si, ze ma poznas :) Ano, stale viac ludi tak zmysla, len ci uz nie je neskoro. No, aspon trend je dobry.

  18. Ach, Tomi, ani nevies, ako si mi sadol do noty tymto textom. A hlavne, mam pocit, ze si pomenoval nieco, co visi vo vzduchu uz nejaky cas a viaceri z nas to zacinaju vnimat podobne. Zavidim ti tvoju odvahu :)

    • Dakujem Ada. Odvahou je v tomto pripade podla mna skor necinne cakanie, kym to co visi na nas padne. Ale to az buducnost ukaze.

  19. Boze, to je uzasne. Ani si nevies predstavit, ako by som zutekala z nasho hypotekou zadlzeneho domu, kde musim posluchat mojho manzela a kde sa citim ako v zlatej klietke. Kde sa neviem tesit z novej telky, z noveho auta ani z nicoho, co mi pripomina tento nechutny zhon za peniazmi a hmotnymi statkami. Kazde rano sa prebudzam s otazkou, dokedy to este vydrzim. Citat taketo riadky hladi moju dusu a dava mi nadej a odvahu na zmenu.

    • Berino, mozno staci vysvetlit manzelovi, ze co by si mala radsej nez auta, telky… ved s najvacsou pravdepodobnostou to robi vsetko pre teba, ludia su taki.

  20. krasne. len ako pomestis rodinu na malinu? prepac, ze vo vsetkom musim hladat hacik…

    • To je otazka na mieste Ivan. Rodina samozrejme potrebuje byvanie. A my tu mame system nastaveny tak, ze byvanie ta ma zadlzit na cely zivot. Vies, aj ja by som raz mal rad vlastnu rodinu, ale zaroven by som s nou rad zil slobodne bez vsetkych neziaducich zavazkov konzumnej spolocnosti. Riesenia existuju. Otazka je len, ci taky zivotny styl clovek dokaze viest. Myslim, ze u vacsiny obyvatelstva vyspeleho sveta je to “nie”. U mna je to skor “ano”. Moj oblubeny priklad je toto:
      http://www.simondale.net/house/

      • Ale mohol by to byt aj karavan, tam sa uz pomesti cela rodina :)

  21. je tolko ludi na svete, co hovoria vela, ale pritom nemaju co povedat…ty si povedal len par viet, ale je v nich tolko pravdy, ze to posobi ako vedro studenej vody do tvare… tiez chodim v ciernej rovnosate, pracujem v presklenom akvariu a obedujem z polystyrenovej krabice, ale bohuzial na to, co si ty urobil, veru odvahu nemam…klobuk dolu

    • Ďakujem Muneca.
      Raz som počul ako Laird Hamilton, big-wave-surfer dostal otázku v interview:
      “Kde beriete odvahu púšťať sa každý deň do tak nebezpečných vĺn?”
      “Nemyslím si, že je to odvaha. Odjakživa žijem s morom, na vlnách sa cítim prirodzene, nič iné na svete by som nemohol robiť. Pozrite sa na ľudí v kanceláriách. Sedia v práci, ktorá ich nijak nenapĺňa a robia to celý život, každé ráno vstávajú s pocitom, že tam musia ísť zase. Na to by som ja nemal odvahu.”

  22. Super pekne povedané a pekná myšlienka :)

    *mno vyšperkujme ten článok / blog k dokonalosti a opravte si, “napadlo ma” na “napadlo mi”, je tam viac takýchto nespisovných výrazov, čo používa veľmi veľa Slovákov. Jedine, žeby Vás cestou napadli nejaké zvery / ľudia :)

    PS: myslené v dobrom :)

    • Michal,

      budem Ta musiet sklamat, ale vyraz napadlo ma/mi je dvojtvar, tzn.spisovne su obe verzie, kedze napadnut Ta muoze aj myslienka. Takze vela Slovakov si s tym starosti nerobi a zaroven to hovoria spravne. Nepozastavujme sa nad gramatickymi “nedokonalostami”, lebo tym stracame moment vnimania, lebo aj tak autor textu ma plne pravo napisat ako si sam zmysli, ze ano. Napr.ako ja so slovom “muoct”.

      P.S. myslene takisto v dobrom.

    • Perfektné BeBa, to je presne ono.
      Nám slobodne blúdivým bytostiam sa takéto skoky do neznáma robia ešte ľahko, ale ty si to dokázala s deťmi a tým súvisiacimi záväzkami. Pomyslený klobúk skladám, to už chce nemalú dávku odvahy, osobnosti… a aj toho vhodného partnera :)
      Nech sa ti aj ďalej darí, držím palce.

  23. Cau Tomas, este prelozit do anglictiny a postnut na digg. . . pripadne este raz na FB, aby som to mohol preposlat par ludom v UK. Pekny text.. a samozrejme aj fotky.

  24. na osamotenej ceste je super naucit sa mat malo spolocnosti :) vyborna psychohygiena :)

  25. Krasne, skromne, ticho-hlucne a hlavne pravdive :)

    Cim viac mame, tym menej si vazime. Hlavne si tym menej vazime prave tie veci ktore za to stoja… chvile… :)

    Juuu… len tak dalej :)

Leave a Reply